|
Kričim (mesto)
Kričim (bulh. Кричим) je mesto[2][3][4][5] (od roku 1969),[2] ktoré sa nachádza v južnom Bulharsku v plovdivskej oblasti.[2][3][4][5] Je centrom a jediným osídleným miestom rovnomenného okresu.[3][2][5] Leží na rieke Văča.[2][3][4] GeografiaKričim leží na severnom úpätí Západných Rodop, ktoré sú podcelkom pohoria Rodopy,[2][4] na hraniciach s Hornotráckou nížinou.[4] Na južnej hranici mesta sa dvíhajú svahy rodopských dielov Bataška planina a Černatica, samotné mesto sa nachádza v kotline Kričimsko pole, ktoré je z východu ohradené horským hrebeňom Vărchovrăch, ktorý je najseverozápadnejším výbežkom rodopského dielu Černatica. Južne od mesta sa nachádzajú priehrady Kričim a Văča.[4] Cez mesto preteká rieka Văča.[2][3][4]  Mesto sa nachádza v nadmorskej výške približne 230 m n. m.[2][3][4] a jeho rozloha je 54,895 km².[5] Leží 30 kilometrov juhozápadne od oblastného centra, mesta Plovdiv.[4] Priama vzdušná vzdialenosť od hlavného mesta Sofia je 117,809 km.[5] Klíma je prechodná, kontinentálna.[4] ObyvateľstvoVývoj počtu obyvateľov
DejinyOkolie mesta bolo osídlené už v období neolitu. Na mieste dnešného mesta vznikla prvá osada v priebehu stredoveku. Prvá zmienka o sídle pochádza z osmanských registrov z roku 1576, pričom sídlo je v nich zapísané pod názvom Kiričme (bulh. Киричме).[4] V roku 1861 bola v Kričime založená prvá cirkevná škola (v priebehu stredoveku bolo vzdelávanie zabezpečované chrámovými školami pri monastieroch svätých Kozmu a Damiána a Narodenia Bohorodičky), pričom prvá školská budova bola následne postavená v roku 1864.[4] V roku 1876 bolo v priebehu potláčania aprílového povstania na miestnom cintoríne obesených niekoľko obyvateľov Kričimu.[3] V priebehu rusko-turecká osloboditeľskej vojny bol Kričim oslobodený 21. januára 1878 ruským oddielom plukovníka Maximova. Po oslobodení Bulharska ostal Kričim na základe Berlínského dohovoru na území Východnej Rumélie.[4] V roku 1879 bol v meste postavený pravoslávny Chrám svätých Kozmu a Damiána.[4][3] 6. septembra 1885 sa Kričim stal v dôsledku zjednotenia Bulharska súčasťou Bulharského kniežatstva.[4] V roku 1909 bola v Kričime otvorená základná škola.[4] V roku 1912 bolo založené komunitné centrum Probuda.[4] V roku 1969 získal Kričim štatút mesta.[2] Hospodárstvo Významné je poľnohospodárstvo, pričom dôležitými odvetviami sú pestovanie zeleniny, ovocinárstvo[4][2] a pestovanie viniča, ako aj chov hospodárskych zvierat.[2] Ďalšími dôležitými hospodárskymi odvetviami sú lesné hospodárstvo a ťažba dreva.[2] Južne od mesta sa nachádzajú priehrady Kričim a Văča s kaskádou štyroch vodných elektrární.[2][4] Z výrobného priemyslu je zastúpená výroba kovových súčiastok a výroba chladiacich vitrín.[2][4] Potravinársky priemysel je zastúpený výrobou konzerv, ako aj výrobou prírodných ovocných džúsov a mrazeného ovocia.[2][4] Zastúpený je aj odevný priemysel, výroba obuvi a výroba kozmetických prípravkov[2][4] a parfumov.[4] Kultúrne pamiatky Na území katastru mesta, v pohorí Rodopy, sa nachádza starobulharský skalný nápis[2][4][7] z obdobia vlády cára Ivana Asena II. Nápis má štatút pamiatky národného významu.[2][3][4] Medzi ďalšie kultúrne pamiatky v Kričime a blízkom okolí patria napríklad:
Chránené územiaNa okraji mesta sa začína územie prírodnej spravovanej rezervácie Izgorialoto giune.[8][2][4] TurizmusMesto je východiskovým bodom na mnohé miesta v okolitých častiach pohoria Rodopy,[3][2][4] predovšetkým do doliny rieky Văča.[2] KultúraV meste sa nachádza komunitné centrum Probuda, ktoré bolo založené v roku 1912 a knižnica.[4] InfraštruktúraDopravaŽelezničná doprava je zabezpečená lokálnou zastávkou vlaku na trase Plovdiv – Peštera.[2][4] Autobusovú dopravu predstavuje pravidelné autobusové spojenie Kričimu s mestami Plovdiv, Pazardžik, Stambolijski, Peštera, Bracigovo a Peruštica, ako aj s viacerými dedinami plovdivskej a pazardžickej oblasti.[9] Galéria
Referencie
Iné projekty
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
