|
Kozmické havárieV nasledujúcom zozname je stručná charakteristika havárií v priebehu kozmických misií s ľudskými obeťami. Do dnešného dňa malo tragické následky 4 (5) vesmírne lety, z toho 2 sovietske (ruské) a 2 (3) americké. Spolu prišlo o život 18 (21) kozmonautov, z toho 13 (16) Američanov, 4 Rusi a 1 Izraelčan (číslo v zátvorke je spolu s haváriou Apollo 1, ktorá sa odohrala pri pozemných testoch a preto sa niekedy medzi kozmické katastrofy nezaraďuje). Nižšie sú stručne spomenuté aj najväčšie havárie, ktoré sa síce neudiali počas pilotovaných kozmických letov, no priamo či nepriamo súvisia s kozmickým výskumom. Pilotované lety Ruska/Sovietskeho zväzuSojuz 1,_a_Soviet_test_pilot,_aerospace_engineer,_and_cosmonaut).jpg) Posádka: Let Sojuz-1 mal byť prvým pilotovaným letom kozmickej lode Sojuz. Odštartoval 23. apríla 1967. O deň neskôr mala byť vypustená loď Sojuz-2 s dvoma kozmonautmi na palube a obidve lode sa mali vo vesmíre spojiť. Štart Sojuzu-2 napokon neprebehol, pretože Sojuz-1 mal na obežnej dráhe veľké problémy. Nevyklopil sa jeden slnečný panel, zlyhal stabilizačný systém lode. Kvôli týmto a ďalším ťažkostiam sa napokon riadiace stredisko rozhodlo let predčasne ukončiť. 24. apríla pri pokuse o pristátie však zlyhal hlavný aj záložný padákový systém. Loď plnou rýchlosťou 150 metrov za sekundu dopadla do stepi a explodovala. Sojuz 11.jpg) Posádka: Katastrofa sa odohrala pri návrate prvej posádky, ktorá dlhodobo pracovala na orbitálnej stanici Saľut 1. Misia bola predčasne ukončená kvôli skratu a nasledovnému požiaru na palube stanice, hoci kozmonautom sa podarilo ho zvládnuť. 29. júna sa Sojuz s trojčlennou posádkou oddelil od stanice a na treťom samostatnom obehu začala posádka pristávací manéver. Pri oddelení motorového a orbitálneho bloku od návratovej kabíny sa buď kvôli otrasom spôsobeným odpálením blokov, alebo v dôsledku chybného odpálenia predčasne uvoľnil vyrovnávací vzduchový ventil. Z lode začal unikať vzduch, došlo k výraznému poklesu tlaku. Posádka stratila vedomie a v nasledujúcich chvíľach došlo k zástave srdcovej činnosti. Členovia posádky Sojuzu 11 sú dodnes jedinými ľuďmi, ktorý zahynuli priamo v kozmickom priestore (vo výške nad 100 km). Pilotované lety USAApollo 1 Posádka: 27. januára 1967 sa na myse Canaveral konalo simulované odpočítavanie štartovacej zostavy Apollo 1 (Apollo 204) a nosnej rakety Saturn 1B. Keďže nešlo o skutočnú misiu iba o skúšku, táto tragédia sa niekedy medzi kozmické katastrofy nezaraďuje. Po niekoľkých hodinách skúšania bol v čase 18:30:54 detegovaný prudký pokles napätia na elektrorozvodnom okruhu lode, čo bol následok skratu. Skrat spôsobil požiar, ktorý ohlásil Chaffee o desať sekúnd neskôr. Oheň bol najprv spozorovaný pod Grissomovým kreslom, neskôr sa rozšíril po celej kabíne. Astronauti sa pokúšali otvoriť dvere, ale otvorenie dvojplášťových dverí prebiehalo príliš pomaly. V kabíne naplnenej pôvodne takmer čistým kyslíkom navyše neustále narastal tlak, kvôli ktorému nebolo možné dvere vyklápané dovnútra otvoriť. Napokon konštrukcia pretlak nevydržala a praskla. Príčinou smrti posádky bolo pravdepodobne zadusenie. Challenger Posádka:
K havárii raketoplánu Challenger došlo pri štarte misie STS-51-L dňa 28. januára 1986 v čase T+73 sekúnd. Príčinou bolo prehorenie tesniaceho prúžku štartovacieho raketového motoru SRB. Po prepálení izolácie plamene prepaľovali jednak naďalej samotný motor, jednak spoj medzi motorom a hlavnou palivovou nádržou ET. Špica uvoľneného motoru potom prederavila nádrž, unikajúci vodík a kyslík sa okamžite vznietil a nádrž explodovala. Vzápätí explózia rozmetala aj družicový stupeň. Kabína pre posádku po explózii ostala vcelku, hoci pravdepodobne stratila hermetickosť. Je možné, že posádka zahynula až v okamihu dopadu na vodnú hladinu z 22 kilometrovej výšky. Columbia Posádka:
K havárii raketoplánu Columbia došlo v priebehu zostupu atmosférou v závere letu STS-107 dňa 1. februára 2003 vo výške 60 km nad Texasom. Tepelná izolácia na nábežnej hrane krídla bola poškodená nárazom izolačnej peny z hlavnej palivovej nádrže ET ešte pri štarte. Do takto vzniknutej trhliny sa pri pristávaní dostala žeravá plazma, ktorá prepaľovala jeho vnútornú konštrukciu. Napokon došlo k odtrhnutiu ťažko poškodeného krídla. Nasledovalo roztrhanie raketoplánu aerodynamickými silami a usmrtenie posádky. Havária sa odohrala len 16 minút pred plánovaným pristátím. InéV nasledujúcom zozname sú stručne spomenuté aj najväčšie havárie, ktoré sa síce neudiali počas pilotovaných kozmických letov, ale priamo či nepriamo súvisia s kozmickým výskumom:
|
Portal di Ensiklopedia Dunia
