|
Konstantin Päts
Konstantin Päts (* 23. február 1874, Tahkuranna – † 18. január 1956, Buraševo pri Kalinine, ZSSR) bol estónsky novinár, politik, štátnik, jeden z najvýznamnejších Estóncov 20. storočia. Zaslúžil sa o vytvorenie Estónska a následne vystriedal viacero pozícií. Medzi jeho najvýznamnejšie patrili: post predsedu vlády Estónska a post estónskeho prezidenta, ako i post hlavy štátu riigivanem. Od roku 1934 vládol krajine autoritatívne, de facto ako diktátor až do roku 1940, keď krajinu obsadil Sovietsky zväz.[1][2] Patrí k najkontroverznejším postavám estónskych dejín.[3] ŽivotopisKonstantin Päts sa narodil do roľníckej rodiny v Ruskej ríši v estónskej obci Tahkuranna v roku 1874. Po tom čo vyštudoval Štátnu strednú školu v Pärnu nastúpil na štúdium práv na univerzite v Tartu. Po získaní titulu v roku 1898 vykonal povinnú vojenskú službu v Pskove a v roku 1901 začal pracovať ako žurnalista v estónskych novinách Teataja (Hlásateľ). V roku 1904 sa stal členom mestskej rady a následne aj zástupcom starostu v Tallinne. Po tom, čo o rok neskôr vypukla v Rusku revolúcia musel z Estónska utiecť, pretože bol odsúdený na smrť pre údajnú účasť na vedení miestnych rebelov. Sám pred tým pritom vyzýval skôr k zdržanlivosti. Roky 1905 až 1906 prežil v exile vo Švajčiarsku, následne do roku 1909 žil vo Fínsku.[1][3]  V roku 1910 prišiel do Petrohradu, kde sa nahlásil úradom a 9 mesiacov následne slúžil v petrohradskom väzení Kresty. Od návratu písal pre estónske petrohradské noviny Peterburi Teataja a od roku 1911 pre noviny Tallinna Teataja. Počas prvej svetovej vojny vykonával vojenskú službu v Tallinne, v roku 1917 sa zapojil sa do estónskeho národnooslobodzovacieho hnutia. Bol jedným z trojice členov Výboru na záchranu Estónska, ktorý 24. februára 1918 vydal Deklaráciu nezávislosti Estónska. Päts sa následne stal hlavou provizórnej estónskej vlády, no takmer ihneď bol uväznený nemeckými vojskami a odvlečený do Poľska. Po porážke Nemecka a vyhlásení prímeria v novembri 1918 bol prepustený a vrátil sa do Estónska. V provizórnej vláde mal v nasledujúcom období na starosť viacero úloh ako: post minister obchodu a vnútra,[4] či ministra vojny. Mal na starosti obranu krajiny proti povstalcom bojujúcim o moc na území bývalej Ruskej ríše.[3][5] V politike zastával pravicové agrárne stanovisko a bol členom strany Põllumeeste Kogud (Zväz roľníkov,[2] neskôr po spojení Asunikkude ning väikemaapidajate Koondis). V Prvej estónskej republike patrila jeho strana k najsilnejším a Päts zastával viacero významných postov v exekutíve. V rokoch 1922 až 1923 bol taktiež hlavou (hovorcom) estónskeho parlamentu Riigikogu. Ako hlava štátu riigivanem s mocou obdobnou pôsobnosti prezidenta a premiéra pôsobil päťkrát v obdobiach od 25. januára 1921 až 21. novembra 1922, 2. augusta 1923 až 26. marca 1924, 12. februára 1931 až 19. februára 1932, 1. novembra 1932 až 18. mája 1933 a 21. októbra 1933 až 24. januára 1934.[1][3] Po tom, čo bola v roku 1933 po referende prijatá nová ústava Päts využil situáciu a potlačil pronemecké fašistické hnutie Vaps, ktoré údajne chystalo prevrat. Zároveň sám s pomocou generála Johana Laidonera prevzal de facto ako diktátor moc. V roku 1935 založil novú stranu Vlastenecká liga (Isamaaliit), ktorá sa stala štátostranou. V roku 1937 sa nechal zvoliť tzv. riigihoidja (prezidentom regentom, resp. štátnym protektorom) a v roku 1938, po prijatí novej ústavy na 6 rokov prezidentom. Jeho autoritársky režim nazývaný aj éra ticha (estón. vaikiv ajastu) následne trval až do okupácie Sovietskym zväzom v júli 1940. Päts ako vodca krajiny podpísal so Sovietmi viaceré „spojenecké zmluvy" vedúce k začleneniu krajiny do ZSSR.[1][3][6]  Okrem politiky sa Päts venoval aj iným ekonomickým, či kultúrnym činnostiam. V rokoch 1919 – 1933 pôsobil ako predseda poisťovne Estonian Lloyd, v rokoch 1925 až 1929 bol predsedom estónskej Rady obchodnej a priemyselnej komory a v rokoch 1925 – 1936 bol predsedom Estónsko-fínsko-maďarskej asociácie, následne od roku 1936 bol jej čestným predsedom. V rokoch 1927 – 1937 pôsobil tiež ako predseda nadácie Fenno-Ugria. Vlastnil tiež farmu v obci Kloostrimetsa. V roku 1928 získal čestný doktorát z práv na Tartuskej univerzite, v roku 1938 čestný doktorát z vied na Tallinnskej technickej univerzite a na univerzite v indickej Andhre. Získal viacero ocenení a čestných občianstiev.[3] Po obsadení Estónska Sovietmi bol Päts deportovaný do ZSSR, kde žil v Ufe. V roku 1941 bol zatknutý a uväznený do roku 1954, v roku 1956 zomrel v psychiatrickej liečebni neďaleko dnešného Tveru.[5] Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
