|
Konská hlava
Súradnice: Hmlovina Konská hlava, známa aj ako Barnard 33, je tmavá hmlovina v súhvezdí Orión. Nachádza sa priamo pod hviezdou Alnitak, najvýchodnejšou hviezdou Oriónovho pásu a je súčasťou omnoho väčšieho Oriónovho komplexu. Nachádza sa zhruba vo vzdialenosti 1 500 svetelných rokov od Slnka a je široká zhruba 3,5 svetelných rokov. Patrí medzi najľahšie identifikovateľné hmloviny na oblohe, je súčasťou tmavého prachovo-plynového mraku. Jej nezvyčajný tvar bol zistený v roku 1888 na fotografickej platni na Harvardskom observatóriu. Je to pravdepodobne najznámejšia tmavá hmlovina na oblohe, hoci vidieť sa dá len veľkým ďalekohľadom s mimoriadne veľkou svetelnosťou a v oblastiach s nepresvetlenou oblohou. Veľmi pekne sa vyníma na astrofotografiách, jej fotografovanie je však oveľa ťažšie ako fotografovanie hmloviny M42. Konská hlava vyčnieva z rozsiahleho tmavého oblaku, ktorého západná hranica prechádza južne od Alnitaku. Hmlovina Konská hlava je mimoriadne husté, tmavé a studené mračno plynu a prachu. Vytvára siluetu oproti jasnej hmlovine v pozadí, ktorá je od nás ďalej. Tvar Konskej hlavy je vymodelovaný z hustej medzihviezdnej hmoty žiarením hviezdy sigma Orionis. Vzdialenosť od „nosa“ koňa po jeho „hrivu“ je približne 4 svetelné roky. Dolná časť „krku“ koňa vrhá dokonca tieň. Vnútorné pohyby plynu v hmlovine vzhľad Konskej hlavy po niekoľkých tisícročiach zmenia. Pásy, ktoré sa tiahnu jasnou plochou nad Konskou hlavou, sú pravdepodobne spôsobené jej magnetickými poľami. Konská hlava sa dvíha z tmavého oblaku, v ktorého vnútri sú rozptýlené mladé hviezdy v štádiu vznikania. Táto tmavá hmlovina je takisto súčasťou komplexu obrích molekulárnych mračien v Orióne a je od nás zhruba v rovnakej vzdialenosti ako Veľká hmlovina v Orióne. Priemer IC 434, emisnej hmloviny v pozadí, je okolo 16 svetelných rokov a hmotnosť zhruba 300 hmotností Slnka. Hmlovinu budí k žiareniu hviezdny systém sigma Orionis. Niekoľkohodinové expozície za pomoci filtrov ukazujú v okolí Konskej hlavy veľa ďalších, oveľa slabšie žiariacich oblastí ionozovaného vodíka. Galéria
Iné projekty
Zdroj
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
