Koniarovce
Koniarovce sú obec na Slovensku v okrese Topoľčany. Obec Koniarovce leží v nadmorskej výške 152 m n. m., v údolí rieky Nitra, 16 km od Topoľčian. Má 649 obyvateľov (stav k 31. 12. 2015) a pozostáva zo zlúčených obcí Lovasovce a Somorová. DejinyV roku 1903 boli obce Somorová a Lovasovce spojené. Písomné zmienky sú zachytené názvami Lovaszisomorfalu, 1920 Somorová - Lovasovce, 1945 Koniarovce. LovasovcePrvá písomná zmienka pochádza z roku 1264. Obec sa spomína ako majetok premonštrátov zo Žitného ostrova, ale už v 11. storočí bola sídlom kráľovských koniarov. V roku 1295 patrila ostrihomskému arcibiskupstvu, v 15. – 16. storočí panstvu Jelenec, v 17. storočí panstvu Preseľany. V 18. storočí obec vlastnili Batthyányovci, Halussovci, Bartakovicsovci, Berényiovci a Lipovniczky.[4] SomorováObec sa spomína v roku 1356. Patrila Zomorovcom, od 16. storočia nitrianskemu biskupstvu, neskôr zemianskym rodinám Tompa, Buzásy, Charada, Ordódy, časť obce patrila paulínom z Lefantoviec. PamiatkySocha PietyNa miestnom cintoríne sa nachádza kaplnka z 19. storočia, v ktorej je umiestnená socha Piety - ľudová kamenárska práca. KúriaPôvodne baroková, neskôr neoklasicisticky prestavaná kúria. Kúriu dali postaviť členovia rodu Batthyány de Gereshál v druhej tretine 18. storočia. Po Batthyányovcoch bola postupne vo vlastníctve rodov Haluss a Zsarnóczay. V roku 1815 sa vlastníkom stal Wenzel von Hohenstögh. V 1825 bola kúria čiastočne poškodená požiarom. V polovici 19. storočia dal Adolf von Hohenstögh objekt prestavať do tvaru L v neoklasicistickom slohu s portikom smerovaným do novovybudovanej okrasnej záhrady, ktorej súčasťou bola malá súkromná kaplnka. V roku 1884 predali dedičia Adolfa von Hohenstögh kúriu Jakobovi Leopoldovi Siebertovi pochádzajúcemu z Hadamaru v Prusku. Nový vlastník v rokoch 1884-85 vykonal na objekte menšie stavebné úpravy. V rokoch 1903-05 bola pôvodná okrasná záhrada novo prebudovaná podľa vzoru záhrady pri vile Monrepos v Geisenheime. Počas týchto úprav bola pôvodná kaplnka prestavaná na filagóriu.[5] Od roku 1993 bola kúria so záhradou evidovaná ako kultúrna pamiatka a od roku 2002 ako národná kultúrna pamiatka.[6] Rekonštrukcia kúrie s areálom a historickou záhradou bola ukončená v roku 2017. V roku 2018 jej bolo Ministerstvom kultúry SR udelené ocenenie Fénix a titul Kultúrna pamiatka roka.[7] TradícieV obci sa každoročne poriadajú tradičné oslavy Troch smutných Kráľov. V tento deň navštevuje krojovaný sprievod mládencov príbytky občanov a zdobí ratolesťami domy panien. Sprievod doprevádza ľudová hudba a deň sa končí spoločnou veselicou. Oslavy pripadajú na Svätodušnú nedeľu (Turície máj-jún). Referencie
Iné projekty
Externé odkazy |
Portal di Ensiklopedia Dunia