Konfucianizmus

Konfucianizmus (iné názvy: konfuciánstvo, konfucionizmus; čín. 儒家 – žu-ťia; pchin-jin: rújiā) je filozofický smer - jedna z dvoch vetví osobitného čínskeho polonáboženského kultu univerza a občianskych cností; prúd čínskej filozofie spájaný s osobou Konfucia, ktorý už nezastáva vieru vo viacerých bohov, vyhýba sa metafyzickým otázkam, pestuje skôr občiansky kult a moralistné normovanie vlastností užitočných pre štát. Vytvoril rôzne právne a filozofické školy.[1]

V učení konfucianizmu zaujíma ústredné miesto koncepcia „žen“ (ľudskosť), ktorá je systémom ideí „čžu“ (oddanosti vladárovi), „i“ (zachovávania povinnosti), „siao“ (synovskej úcty).[1]

Medzi ďalších významných predstaviteľov konfucianizmu patria: Meng-c’, Sün-c’ a Tung Čung-šu.[2]

Feng Jou-lan k postupnosti Konfucius-Meng-c’-Sün-c’: „Konfucius […] má v čínskych dejinách porovnateľné miesto ako Sokrates na Západe. Pozícia Meng-c’eho je porovnateľná s Platónovou, jeho temperament a filozofia sú oboje idealistické; zatiaľčo Sün-c’ova je podobná Aristotelovi, jeho temperament a filozofia sú realistické.“[3]

Zdroje

1. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
2. konfucianizmus. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2021. 686 s. ISBN 978-80-970350-3-7. Zväzok 9. (Koks – Kraj), s. 227.
3. Fung Yu-lan. A History of Chinese Philosophy. Preklad Derk Bodde. 2nd ed. in English. Vol. I. The Periods of the Philosophers (From the Beginnings to circa 100 B.C.). Princeton : Princeton University Press, 1952. 455 s. S. 106.

Ďalšia literatúra

• LIŠČÁK, Vladimír. Konfuciánství od počátků do současnosti : dějiny, pojmy, osobnosti. Vyd. 1. Praha : Academia, 2013. 464 s. (Orient; zv. 17.) ISBN 978-80-200-2190-8.

Pozri aj

• neokonfucianizmus