|
Klinové písmo Klinové písmo alebo klinopis alebo zriedkavo klinopisné písmo má dve základné definície:
Vo význame 2 do klinového písma patrí aj celé tzv. protoklinové písmo (3200 - 2700 pred Kr.), ktorého znaky väčšinou (najmä spočiatku) ešte nepozostávali z čiar tvorených klinmi. Je však písmom, z ktorého sa vlastné sumerské klinové písmo (t.j. písmo, ktoré vzniklo okolo 2700 pred Kr.) priamo vyvinulo. Vo význame 1 toto písmo do klinového písma patrí len sčasti – len nálezy, ktoré sú písané čiarami tvaru klinu. Typ znakov charakteristický pre klinové písmo pôvodne vznikol v sumerskej oblasti na urýchlenie písania na hlinené tabuľky: dovtedajšie znaky, pozostávajúce z čiar a oblúkov, ktoré boli do hliny vrývané ("namaľované"), boli nahradené znakmi, pozostávajúcimi z čiar, ktoré boli do hliny vtláčané paličkou/-kami s klinovitým prierezom. Následne sa však písmo s takýmto typom znakov používalo aj na písanie na iné materiály, napríklad na kameň. PrehľadKlinové písmo vzniklo ako tzv. protoklinové písmo (3500 pred Kr. alebo trocha skôr) resp. až ako tzv. vlastné sumerské klinové písmo (2700 pred Kr.). Podrobnosti pozri v článku sumerské písmo. Zo sumerského písma, ktoré bolo spočiatku logografické a ku koncu logofonetické, sa vyvinulo (staro)akkadské písmo, ktoré už bolo skôr slabičné (teda už prevažne fonetické), a z neho viacero ďalších písem. Podrobnosti o vývoji pozri nižšie. Treba dodať, že je možné, že mezopotámske protoklinové písmo malo starších predchodcov (napríklad) v Turecku a Sýrii okolo 3500 pred Kr., ale toto tvrdenie si ešte vyžaduje ďalší výskum [1]. Okolo polovice 2. tisícročia pred Kr. sa klinovým písmom písala na Blízkom východe diplomatická korešpondencia a klinopis prenikol aj na dvor egyptských faraónov. Počet znakov písma postupne klesal. Na začiatku (3200 pred Kr.) bolo znakov (vtedy logogramov) asi 900 (staršie sa odhadovalo 2000). Na začiatku 2. tisícročia bolo znakov okolo 500 a okolo roku 500 pred Kr. ich bolo už len asi 400 – 350. Sumersko-akkadské klinové písmo (v širšom zmysle) bolo počas Novoasýrskej ríše, presnejšie od 6. stor. pred Kr. nahradzované aramejským písmom, udržalo sa do 2. stor. pred Kr. a vo veľmi obmedzenej miere do druhého storočia po Kr. Následne po stáročia ľudia zabudli, čo klinové znaky znamenajú a v 19. storočí bolo potrebné (počnúc staroperzským písmom) klinové písma rozlúštiť ako neznáme písma. DelenieDelenie prevažne geografickéKlinové písma sa delia nasledovne:
Poznámky:
Chronologické delenieH. Jensen delil vývin sumersko-babylonského písma nasledovne:
Vývoj a vznik jednotlivých klinových písemZ vývojového hľadiska jednotlivé vyššie uvedené písma súvisia nasledovne:
Z elamského klinového písma (ktoré sa asi vyvinulo z elamského lineárneho písma a staroakkadského písma či sumerského klinového písma) vzniklo médske písmo. Pôvod ugaritského písma je nejasný, možné sú vplyvy babylonského/asýrskeho klinopisu, nejakého severosemitského písma, sinajského písma atď. Pôvod staroperzského písma je nejasný, mohlo vzniknúť z médskeho písma, z novobabylonského písma a môže to byť umelý výtvor (ovplyvnený inými klinovými písmami). Pôvod egyptského klinového písma je nejasný (menšia časť textov bola ovplyvnená chetitským klinovým písmom, ale najnovšie sa našiel v Egypte list písaný starobabylonským písmom, takže vplyvy sú doložiteľne – aj - odtiaľ) [3]. Zdroje
|
Portal di Ensiklopedia Dunia
