Kleofradov maliar

Atická červenofigúrová špicatá amfora, krk nádoby zobrazuje mladých atlétov cvičiacich v palaistre, na tele amfory je zobrazený satyr obťažujúci mainádu, cca 500 pred Kr. Staatliche Antikensammlungen 2344, Mníchov

Atický červenofigúrový kalpis, opis zobrazenia na ramene vázy: misia k Achillovi s cieľom presvedčiť ho, aby sa opäť zúčastnil bitky: starý Foinix stojí, Odyseus sedí, mladý Achilles sedí na stoličke (zahalený v plášti, trucuje), Patroklos stojí, opiera sa o palicu, cca 480 pred Kr., Staatliche Antikensammlungen 8770, Mníchov

Kleofradov maliar bol grécky maliar červenofigúrových váz, činný v Aténach približne v rokoch 505 až 475 pred Kr.[1]

Kleofradov maliar, atický maliar váz, bol nepochybne jednou z najväčších a najvýznamnejších osobností (spolu s Berlínskym maliarom), s ktorými sa bolo možno stretnúť v dlhom a pestrom vývoji gréckeho vázového maliarstva. Jeho skutočné meno nie je známe, bol nazvaný podľa aténskeho hrnčiara Kleofrada (nápis ΚΛΕΟΦΡΑΔΕΣ ΕΠΟΙΕΣΕΝ ΑΜΑΣ...Σ – epoiesen - zhotovil sa nachádza na okraji nôžky ním zdobenej fragmentárnej čaše[2][3]).[1]

Meno „Kleofradov maliar“ mu dal v roku 1910 britský historik umenia John Beazley.[4] Po objavení Epiktétovej signatúry „Epiktétos egrafsen“ (Epiktétos namaľoval) na berlínskom peliké (Antikenmuseen F 2170, Berlín), ktoré bolo v zozname jeho diel, dostal meno Epiktétos II., pretože toto maliarske dielo nemalo štylisticky nič spoločné s Epiktétom, už známym maliarom (to by znamenalo, že meno Epiktétos bolo skutočným menom Kleofradovho maliara). Tento problém nakoniec vyriešil britský archeológ John Boardman tým, že dokázal, že podpis je falzifikát.[5]

Kleofradov maliar (ktorý bol pravdepodobne otrok[6]) sa svojmu remeslu zrejme vyučil od Euthymida,[7] veľkého maliara predchádzajúcej generácie, ktorý výrazne pomohol rozvinúť novú techniku červenofigúrovej vázovej maľby. Kleofradovmu maliarovi sa pripisuje niečo vyše sto červenofigúrových váz a keramických fragmentov (aj na základe štylistických podobností), ale maľoval aj staršou čiernofigúrovou technikou panathenajské amfory, z ktorých sa zachovalo menej ako tucet (v obľube mal veľké tvary nádob, amfory, hydrie, kratéry, pelikai).[6][1] Pri zdobení svojich červenofigurových váz používal aj niektoré staršie metódy. Napríklad niektoré detaily (okraj vlasov) skôr vyrýval. Užíval si však voľnosť, ktorú mu umožňovala červenofigúrová technika. S potešením používal jej najvýraznejšie črty, takzvanú reliéfnu líniu, ktorá je u neho viditeľne zreteľnejšia a zriedenú glazúru pre mnohé detaily.[6] Maľoval odvážne a inovatívne figurálne kompozície, ktorými v súvislých pásoch zdobil ako jeden z prvých celé telá váz (s prevažujúcou mytologickou a panathenajskou tématikou[7]).[8] Oficiálne uznanie za svoju remeselnú zručnosť však získal za práce v čiernofigúrovej technike. V rokoch 490 až 480 pred Kr. bol pravidelne poverený mestom Atény maľovať čiernofigúrové amfory pre Panathenajské hry. Týmito amforami, ktoré sa ešte naplnili olejom z posvätného hája bohyne Atény, sa oceňovali víťazi mnohých súťaží na panathenajských hrách.[6]

Medzi jeho najznámejšie diela patrí mníchovská špicatá amfora (Staatliche Antikensammlungen 2344, Mníchov), datovaná približne do rokov 500 až 490 pred Kr., ktorá na krku nádoby zobrazuje šesť cvičiacich atlétov v palaistre, na tele nádoby je hlavnou scénou dionýzovský thiasos (sprievod). Je tu zobrazený bradatý Dionýzos držiaci kantharos a ratolesť viniča, satyrovia a Dionýzove stúpenkyne mainády, z ktorých sa jedna obťažovaná satyrom obratne bráni (satyr ju chytil za lem chitónu, kým ona mu jednou rukou odtláča ruku a druhou mu zamierila thyrsos, symbol plodnosti, na genitálie). Táto scéna zrejme zachytáva vtedajšiu predstavivosť na sexuálne väzby pri nepriateľských stretnutiach medzi mainádami a satyrmi.[9]

Ďalším jeho známym dielom je červenofigúrová hydria (kalpis) z mníchovského múzea (Staatliche Antikensammlungen 8770, Mníchov), datovaná približne do roku 480 pred Kr., na ktorej je výjav z trójskej vojny. Na ramene tejto nádoby je zobrazená misia k Achillovi. Hrdina skľúčene sedí a má sklonenú hlavu. Odyseus ho neúspešne presviedča, aby sa vrátil na bojové pole. Zľava a zprava sú zobrazení Foinix a Patroklos (Homérova Iliada IX. 185-98) [10]

Referencie

1. Michael Oppenheimer. The Monuments of Italy. London : Tauris, 2002. ISBN 978-18-6064-570-9. S. 223.
2. Dietrich von Bothmer. The Amasis Painter and his World. Malibu, New York : Getty Publications, 1985. ISBN 978-05-0023-443-3. S. 230-231.
3. Martin Robertson. The Art of Vase-Painting in Classical Athens. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-05-2133-881-3. S. 57.
4. Cedric G. Boulter. Greek Art. Leiden : BRILL, 1985. ISBN 978-90-0407-079-0. S. 67.
5. Philippe Rouet. Approaches to the Study of Attic Vases. Oxford : Oxford University Press, 2001. ISBN 978-01-9815-272-9. S. 96.
6. The J. Paul Getty Muiseum. The J. Paul Getty Museum Journal. Malibu : Getty Publications, 1977. ISBN 978-08-9236-006-2. S. 63.
7. Malá československá encyklopedie. Praha : Academia, 1986. 21-058-86. S. 400.
8. Encyclopaedia beliana: Encyklopedický ústav Slovenskej akademie vied, Bratislava 2016, Klefradov maliar [1]
9. Barbara Goff. Citizen Bacchae: Women’s Ritual Practice in Ancient Greece. Berkeley : University of California Press, 2004. ISBN 978-05-2093-058-2. S. 267.
10. The Cambridge Ancient Histor. Cambridge : Cambridge University Press, 1988. ISBN 978-05-2130-580-8. S. 157.

Iné projekty

Umelecký portál

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kleofradov maliar