Klára Jarunková
Klára Jarunková (rodená Chudíková) (* 28. apríl 1922, Červená Skala – † 11. júl 2005, Bratislava) bola slovenská novinárka, prozaička a autorka literatúry pre deti a mládež.[1] Jedna z najprekladanejších slovenských spisovateľov 2. polovice 20. storočia, jej diela vyšli takmer v štyridsiatich jazykoch v Európe i vo svete. V apríli 2022 Slovenská pošta vydala poštovú známku s jej podobizňou.[2] ŽivotopisNarodila sa v rodine poštového úradníka. Jej otec Július Chudík sa narodil v roku 1891 na Červenej skale, kde si ho ako chlapca vybral do služby bulharský cár Ferdinand Coburg, ktorého sprevádzal na všetkých jeho cestách i bojiskách ako jeho talizman. Neskôr sa stal chatárom v Nízkych Tatrách. Ľudovú školu vychodila v rodisku, meštiansku školu v Podbrezovej a Brezne. Stredoškolské vzdelanie získala na dievčenskom gymnáziu v Banskej Bystrici, kde v roku 1940 úspešne zmaturovala. Popri zamestnaní (1943 – 1946) začala študovať aj slovenčinu a filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, no toto štúdium nikdy nedokončila. Začala pracovať ako učiteľka v Korytárkach (okres Detva), neskôr pracovala na bratislavskej radnici (1943 – 1947), v Česko-slovenskom rozhlase (1953 – 1954) a napokon sa usadila v redakcii časopisu Roháč. Od roku 1984 bola na dôchodku. TvorbaV roku 1953 začala písať pre rozhlas a neskôr pre časopis Roháč, ale i ďalšie časopisy a denníky reportáže, satirické črty a poviedky. Prvá kniha jej však vyšla až v roku 1960 (zbierka humoristických čŕt a poviedok zo žiackeho života Hrdinský zápisník). Jej prístup k detskej literatúre bol nezvyčajný – príbehy podávala z pohľadu dieťaťa a písala ich v prvej osobe, čím dávala dieťaťu šancu lepšie sa vcítiť do deja a zosobniť si ho. Okrem detských rozprávok sa venovala i dievčenským románom, náučno-poznávacej a cestopisnej literatúre. Diela ako Jediná a Brat mlčanlivého Vlka sa vďaka 70 prekladom stali súčasťou zlatého fondu svetovej literatúry pre deti a mládež. Jej diela sú preložené do takmer 40 jazykov. Pamäti svojho otca na jeho účinkovanie v službách bulharského cára prerozprávala v knihe Horehronský talizman. Ocenenia
Diela
Referencie
Literatúra
Externé odkazy
|
Portal di Ensiklopedia Dunia