Kirgizština (-kodifikovaný tvar) alebo zriedkavo kyrgyzština (v latinke kyrgyzcha, kyrgyz tili, v cyrilike кыргызча, кыргыз тили, v arabskom písme قىرعىز تىلى, قىرعىزچا) je úradný jazyk Kirgizska. Je to turkický jazyk kypčackej vetvy, blízko príbuzný kazaštine a karakalpačtine. Po kirgizsky hovorí asi 3 až 5 miliónov ľudí v Kirgizsku, Číne, Afganistane, Tadžikistane a v ďalších krajinách.
Písmo
Kirgizština sa do roku 1928 písala upravenou verziou perzsko-arabského písma. Upravenou latinkou sa písala od roku 1928 do roku 1940, kedy bola z politických dôvodov povinne zavedená cyrilika pre všetky jazyky na území bývalého Sovietskeho zväzu (cieľom vládcov Sovietskeho zväzu bolo čo najviac obmedziť kontakty medzi turkickými národmi žijúcimi v južných republikách s tými, ktoré žili za hranicami ZSSR a zároveň tak obmedziť vplyv islamu v týchto republikách). Po nezávislosti Kirgizska v roku 1991 boli snahy opäť používať latinku, kvôli veľmi silnej rusifikácii, početným rusky hovoriacim komunitám a z politických dôvodov (dobré vzťahy s Ruskom) sa tieto snahy nerealizovali. Cyrilika sa preto oficiálne používa v Kirgizsku a v bývalých krajinách ZSSR, zatiaľ čo v Číne sa používaarabské písmo.
| Cyrilika
|
Názov v kirgizštine
|
Arabské písmo
|
Transliterácia
|
Latinka
(1928—1940)
|
IPA
|
| А а |
а |
ا |
A a |
A a |
/ɑ/
|
| Б б |
бе |
ب |
B b |
B в |
/b/, [w], [v]
|
| В в |
ве |
ۋ |
V v |
V v |
/v/
|
| Г г |
ге |
گ
ع* |
G g |
G g, Ƣ ƣ |
/ɡ/ [ʁ]
|
| Д д |
де |
د |
D d |
D d |
/d/
|
| Е е |
e |
ه |
E e |
E e |
/je/, /e/
|
| Ё ё |
ё |
يو |
Yo yo |
Yo yo |
/jo/
|
| Ж ж |
же |
ج |
J j |
Ç ç (Ƶ ƶ od roku 1938) |
/dʒ/
|
| З з |
зе |
ز |
Z z |
Z z |
/z/
|
| И и |
и |
ى |
İ i |
I i |
/i/
|
| Й й |
ий |
ي |
Y y |
J j |
/j/
|
| К к |
кa |
ك
ق* |
K k |
K k, Q q |
/k/, [q], [χ]
|
| Л л |
эл |
ل |
L l |
L l |
/l/
|
| М м |
эм |
م |
M m |
M m |
/m/
|
| Н н |
эн |
ن |
N n |
N n |
/n/
|
| Ң ң |
ың |
ڭ |
Ñ ñ |
Ŋ ŋ |
/ŋ/
|
| О о |
о |
و |
O o |
O o |
/o/
|
| Ө ө |
ө |
ۅ |
Ö ö |
Ɵ ɵ |
/ø/
|
| П п |
пe |
پ |
P p |
P p |
/p/
|
| Р р |
эр |
ر |
R r |
R r |
/r/
|
| С с |
эс |
س |
S s |
S s |
/s/
|
| Т т |
те |
ت |
T t |
T t |
/t/
|
| У у |
у |
ۇ |
U u |
U u |
/u/
|
| Ү ү |
ү |
ۉ |
Ü ü |
Y y |
/y/
|
| Ф ф |
эф |
ف |
F f |
F f |
/f/
|
| Х х |
ха |
ح |
H h |
X x (H h do roku 1938) |
/χ/ (=/k/)
|
| Ц ц |
це |
تس |
C c |
Ts ts |
/ʦ/
|
| Ч ч |
че |
چ |
Ç ç |
C c |
/tʃ/
|
| Ш ш |
ша |
ش |
Ş ş |
Ş ş |
/ʃ/
|
| Щ щ |
ща |
- |
Şç şç |
Şc şc |
/ʃtʃ/, /ʃː/
|
| Ъ ъ |
ажыратуу белгиси |
- |
- |
- |
(nemá fonetickú hodnotu, len v prevzatých slovách z ruštiny)
|
| Ы ы |
ы |
ى |
İ i |
Ь ь |
/ɯ/
|
| Ь ь |
ичкертүү белгиси |
- |
- |
- |
(nemá fonetickú hodnotu, len v prevzatých slovách z ruštiny)
|
| Э э |
э |
ه |
É é |
E e |
/e/
|
| Ю ю |
ю |
يۋ |
Yu yu |
Yu yu |
/ju/, /jy/
|
| Я я |
я |
يا |
Ya ya |
Ya ya |
/ja/, /jɑ/
|
- Písmeno К ك sa mení na ق ak sa pred ním alebo za ním nachádzajú zadné samohlásky (а, о, у, ы).
- Písmeno Г گ sa mení na ع ak sa pred ním alebo za ním nachádzajú zadné samohlásky (а, о, у, ы).
Vzorový text
Článok 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv v kirgizštine [1]
| Cyrilika
|
Arabské písmo
|
Latinka
|
Slovensky
|
| Бардык адамдар өз беделинде жана укуктарында эркин жана тең укуктуу болуп жаралат. Алардын аң-сезими менен абийири бар жана бири-бирине бир туугандык мамиле кылууга тийиш. |
باردىق ادامدار ۅز بەدەلىندە جانا ۇقۇقتارىندا ەركىن جانا تەڭ ۇقۇقتۇۇ بولۇپ جارالات.۔ الاردىن اڭ-سەزىمى مەنەن ابئيىرى بار جانا بئرى-بئرىنە بئر تۇۇعاندىق مامئلە قىلۇۇعا تئيىش. |
Bardık adamdar öz bedelinde jana ukuktarında érkin jana teñ ukuktuu bolup jaralat. Alardın añ-sezimi menen abiyiri bar jana biri-birine bir tuugandık mamile kıluuga tiyiş. |
Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní, čo sa týka ich dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a majú navzájom konať v bratskom duchu.
|
Pozri aj
Zdroje
- ↑ Všeobecná deklarácia ľudských práv v kirgizštine
