Kim Čong-il
Kim Čong-il (kór. 김정일; rodné meno: Jurij Irsenovič Kim; rus. Юрий Ирсенович Ким; * 16. február 1941, Viatskoje, Ruská SFSR, Sovietsky zväz alebo 16. február 1942 na hore Päktusan (podľa kórejských prameňov) – † 17. december 2011, Pchjongjang, KĽDR[1]) bol severokórejský politik a najvyšší vodca Kórejskej ľudovodemokratickej republiky od roku 1994 až do svojej smrti v roku 2011. Oficiálny názov jeho funkcie bol Predseda Výboru národnej obrany KĽDR. Bol aj najvyšším veliteľom Kórejskej ľudovej armády a generálnym tajomníkom Kórejskej strany práce, ktorá v krajine vládne od roku 1948. V týchto funkciách nahradil zakladateľa KĽDR a „večného prezidenta“, svojho otca Kim Il-songa (známy aj ako Kim Ir-sen), ktorý zomrel v roku 1994. Za nástupcu si vybral svojho najmladšieho syna Kim Čong-una. Kim Čong-il zomrel na následok srdcového infarktu. Potom bol vyhlásený za „večného generálneho tajomníka Kórejskej strany práce“. Vodca Severnej KóreyDňa 8. júla 1994 zomrel Kim Il-song vo veku 82 rokov na infarkt. Kim Čong-il bol určeným nástupcom svojho otca už v roku 1974, v roku 1991 bol vymenovaný za hlavného generála a po smrti svojho otca sa stal najvyšším vodcom. Ekonomika Severnej Kórey mala počas 90. rokov problémy, predovšetkým kvôli zlému hospodáreniu. Okrem toho Severná Kórea zažila v polovici 90. rokov silné záplavy, ktoré ešte zhoršilo zlé hospodárenie s pôdou. Toto, spolu so skutočnosťou, že iba 18 % Severnej Kórey tvorí orná pôda, a neschopnosť krajiny dovážať tovar potrebný na udržanie priemyslu viedli k veľkému hladomoru a Severnú Kóreu ekonomicky zdevastovali. Kim prijal politiku „na prvom mieste“ na posilnenie krajiny a posilnenie režimu. Na národnej úrovni japonské ministerstvo zahraničných vecí uznáva, že to viedlo k pozitívnemu tempu rastu krajiny od roku 1996, s implementáciou „prelomových trhových ekonomických praktík socialistického typu“ v roku 2002, čím sa sever udržal nad vodou napriek pokračujúcej závislosti od zahraničná pomoc pre potraviny.[2] Kim bol známy ako zručný a manipulatívny diplomat. V roku 1998 juhokórejský prezident Kim Dae-jung zaviedol „politiku slnečného svitu“, aby zlepšil vzťahy medzi Severom a Juhom a umožnil juhokórejským spoločnostiam začať projekty na Severe. Kim oznámil plány na import a vývoj nových technológií na rozvoj nového softvérového priemyslu. V dôsledku novej politiky bol postavený priemyselný park Kaesong v roku 2003 severne od demilitarizovanej zóny. Tituly a funkcieJeho najvýznamnejšou funkciou v súčasnom systéme bola funkcia predsedu Výboru národnej obrany, takisto bol najvyšším veliteľom Kórejskej ľudovej armády, štvrtej najväčšej na svete a generálnym tajomníkom Ústredného výboru Kórejskej strany práce – v týchto funkciách nahradil „večného prezidenta“ Kim Il-songa. V hierarchii Kórejskej strany práce začal stúpať od polovice 60. rokov, kde najskôr pôsobil v oddelení agitácie a propagandy. Referencie
Iné projekty
|
Portal di Ensiklopedia Dunia