Ketokyseliny rozdeľujeme podľa vzájomnej polohy ketoskupiny a karboxylovej skupiny. Bežné druhy sú:
α-ketokyseliny (tiež 2-oxokyseliny), ako napríklad pyruvát, majú ketoskupinu na uhlíku hneď vedľa karboxylovej skupiny (alfa uhlíku). Jednou z dôležitých α-ketokyselín je oxalacetát, ktorý vystupuje v citrátovom cykle. Ďalšou je alfa-ketoglutarát, ketokyselina s piatimi uhlíkmi, ktorý vzniká z kyseliny glutámovej. α-ketoglutarát sa účastní bunkovej signalizácie, kde funguje ako koenzým,[5] a transaminačných reakcií. α-ketokyseliny je možné využiť ako acylačné činidla.[6]
β-ketokyseliny (tiež 3-oxokyseliny), ako napríklad acetoacetát, majú ketoskupinu na druhom uhlíku od karboxylovej skupiny. Môžu sa tvoriť Claisenovou kondenzáciou (kondenzačná reakcia dvoch esterov za tvorby diketónu).
γ-ketokyseliny (tiež 4-oxokyseliny), ako napríklad kyselina levulínová, majú ketoskupinu na treťom uhlíku od karboxylovej skupiny.
Biochemický význam
Ketokyseliny sa nachádzajú v mnohých anabolických dráhach v metabolizme vo všetkých organizmoch. U rôznych rastlín, ako napríklad bolehlav škvrnitý alebo rastlín z čeľade krčiažnikovité, sa kyselina 5-oxooktánová mení pomocou enzýmových i neenzýmových reakcií na cyklické alkaloidy na báze koniínu.[7]
Pri nedostatku cukrov ako zdroja energie sú organizmy schopné využiť uložené lipidy a proteíny ako zdroj energie. Glukogénne aminokyseliny sú premieňané na glukózu, ketogénne aminokyseliny sú deamináciou premieňané na α-ketokyseliny a ketolátky. Ketokyseliny vznikajú i počas beta-oxidácie lipidov.
α-ketokysliny sú využívané primárne ako zdroj energie pre bunky pečene, rovnako sa využívajú v syntéze mastných kyselín.
↑LEETE, E.; OLSON, J. O.. 5-Oxo-octanoic acid and 5-oxo-octanal, precursors of coniine. Journal of the Chemical Society D: Chemical Communications, 1970-01-01, s. 1651–1652. Dostupné online. ISSN0577-6171. DOI: 10.1039/C29700001651. (po anglicky)