Keratíny je súhrnné označenie pre všetky bielkoviny, ktoré tvoria intermediárne filamentum, majú určité fyzikálno-chemické vlastnosti a sú tvorené v epiteloch ľubovoľných stavovcov (a žiadnych iných organizmov)[1]. Niekedy sa ako synonymné označenie používa názov rohovina (hovorovo alebo zastarane: roh), ale rohovina je skôr organická látka tvorená primárne keratínom (t. j. keratín a prímesi). [2][3][4]
Charakteristika
Keratíny patria medzi fibrilárne bielkoviny (skleroproteíny) (a teda aj medzi jednoduché bielkoviny). Sú nerozpustné vo vode a v roztokoch solí [5]. Keratíny obsahujú uhlík, vodík, dusík, kyslík a okrem toho 1,5 - 4,5 % síry (a to v aminokyseline cystín), ktorá medzi makromolekovými reťazcami vytvára tzv. cystínové mostíky. [2]
Výskyt
V prírode sú hojne rozšírené, vyskytujú sa ako podstatná súčasť[2][5][6]:
derivátov kože - t.j. v rohoch, kopytách, paznechtoch, pazúroch, nechtoch, srsti, chlpoch, vlne, vlasoch, perí, šupinách (hadov, rýb a jašteríc) a doskách panciera korytnačiek.
Referencie
↑BRAGULA, H. H., HOMBERGER, D. G.:Structure and functions of keratin proteins in simple, stratified, keratinized and cornified epithelia. In: J Anat. 2009 Apr; 214(4): 516–559. dostupné online
↑ abcheslá keratin a rohovina. In: Technický naučný slovník G-L, 1962, str. 346 a Pr-Š, 1963, str. 245