Kefalonia

Súradnice: 38° 12′ 00″ s.š., 20° 30′ 00″ v.d.

Poloha ostrova

Ostrov Kefalonia pri pohľade z vesmíru

Kefalonia (iné názvy pozri nižšie) je najväčší ostrov v Iónskom mori a šiesty najväčší ostrov patriaci Grécku, administratívne je to krajská jednotka. Má rozlohu približne 780 km² (v závislosti od zdroja 688,8 km² až 904 km²).

Názvy

Súčasné (teda novogrécke) názvy sú:

• Κεφαλονιά [vyslov: ťefaloňa alebo k^jefaloňa[1]] - prepis: Kefalonia/starší prepis: Kephalonia[2]/ (nevhodný) prepis s vyznačením ostrého prízvuku: Kefaloniá (Poznámka: V slovenčine sa tento názov často vyskytuje aj v tvare Kefalónia[3][4] alebo zriedkavo v tvaroch Cefalonia[5], či v nevhodnom tvare Keffalonia[6] resp. Keffalónia[7].)
• Κεφαλλονιά[8] [vyslov: ťefaloňa alebo k^jefaloňa[1]] - prepis: Kefallonia/starší prepis Kephallonia/ (nevhodný) prepis s vyznačením ostrého prízvuku: Kefalloniá (Poznámka: Ojedinele sa vyskytuje v nevhodnom tvare Keffallonia[9].)
• Κεφαλληνία [vyslov: ťefaľiňa alebo k^jefaľiňa[1]] - prepis: Kefallinia/ staršie prepisy: Kefallénia[10], Kefallenia[11], Kephallenia[12]/ (nevhodný) prepis s vyznačením ostrého prízvuku: Kefallinía[13] (Poznámky: 1. V slovenčine sa tento názov vyskytuje aj v tvare Kefalénia[14][15], staršie Kefalenia, ojedinele Kefalínia[16], a nevhodne Keffalénia[17][18]. 2. Tvar Κεφαλληνία, prevzatý zo starogréčtiny, sa vyskytuje najmä buď v starších textoch alebo na označenie administratívnej jednotky aj v novších textoch[19]).

Starogrécke názvy sú:

• Κεφαλληνία[20] [výslovnosť staroveká: kep^halléniá; na prelome letopočtov: kep^hallenia; byzantská: ťefa(l)linia/k^jefal(l)inia] - prepis podľa PSP: Kefallénia/ iné prepisy: Kefalléniá[21][22][23], Kefallenia[24]/ starší prepis: Kephallenia (Poznámka: V slovenčine sa tento názov vyskytuje aj v tvare Kefalénia[25], staršie Kefalenia[26], a nevhodne Keffalénia[27].)
• Κεφαληνία[20] - prepis podľa PSP: Kefalénia/iné prepisy: Kefaléniá, Kefalenia/ starší prepis: Kephalenia.
• Homér ostrov označuje názvom Σάμη - Samé či Σάμος - Samos[20].

Talianske názvy sú: Cefalonia, staršie Ceffalonia, Ceffalenia či Cefalogna.

Latinský názov je Cephallenia.

Dejiny

Podľa legendy získal ostrov svoje meno po aténskom vodcovi a bojovníkovi Kefalovi, ktorý pomohol mykénskemu kráľovi Anfitrionovi vo vojne proti vtedajšiemu kráľovi ostrova Thapiovi. Za odmenu dostal tento ostrov a pomenoval ho Kefallénia (dnes Kefalonia). Štyri samostatné mestské celky potom niesli mená po jeho synoch. Kefalléňanov, ako obyvateľov kráľovstva, ktoré zahŕňalo Kefalléniu, Ithaku, Zakynthos a Lefkadu, prvýkrát spomína grécky básnik Homér.

Ako vyplýva z výskumu mnohých fosílií rastlín, zvierat a kostí nájdených v blízkosti miest Skala a Fiskardo, ostrov Kefalonia bol jednou z prvých obývaných oblastí Grécka. Mnohí historici a archeológovia sa zhodujú v názore, že Kefalonia mala všetky predpoklady potrebné pre demografický rast. Na ostrove sa nachádzal obrovský les, ktorý bol v minulosti zdrojom dreva na stavbu lodí a na rozvoj obchodných aktivít medzi Kefaloniou a inými prístavmi. Nedávne výskumy poukázali na to, že aj niektoré časti paláca Knossos boli postavené z jedlí z Kefalonie. Rôzne nálezy nekropol potvrdzujú, že Kefalonia bola osídlená už od 11. storočia pred naším letopočtom.

Na ostrove Kefalonia, tak ako aj vo zvyšku Grécka, boli monarchie nahradené oligarchiami. Okolo 7. storočia pred Kr. sa všetky oligarchie vyvinuli do tyranie a koncom 7. storočia sa začali rodiť prvé demokracie. Po úpadku tyranie sa na ostrove Kefalonia zrodili 4 mocné mestá – Pali, Krani, Sami a Proni. Thoukydides uvádza, že boli autonómne a často medzi sebou bojovali, čo dokazujú aj obrovské múry, ktoré ich obkolesovali.

Najvýznamnejším z týchto miest, ktoré malo tiež veľký politický význam, bolo staroveké Pali. Pali bolo od začiatku dôležitým prístavom pre ľudí, ktorí sa vydávali z Grécka smerom k pobrežiu Sicílie.

Počas peloponézskych vojen (431 – 404 pred Kr.) bojovali všetky štyri mestá po boku Atén. Vojaci z Atén používali Kefaloniu ako strategický bod na boj proti svojim súperom z Korintu. Po peloponézskych vojnách, v období medzi rokmi 404 a 322 pred Kr., je ostrov Kefalonia obsadený najskôr vojakmi zo Sparty, potom vojakmi z Atén a nakoniec macedónskym kráľom Filipom II. Po smrti Alexandra Veľkého bola Kefalonia zaradená do Aitólskeho spolku, čo ostrovu prinieslo rozvoj obchodu.[28]

Referencie

1. Porov. napr. výslovnosť novogréčtiny a [1]
2. Sentimenty a fakty v politike. In: Nové slovo. Banská Bystrica. 1946, č. 42, S. 40
3. VANTUCH, A. Homér a homérsky svet. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960, S. 157
4. Kefalónia [online]. satur.sk, [cit. 2024-07-07]. Dostupné online.
5. DOLINSKÝ, J. Dejiny cirkvi, Kresťanský starovek. Trnava: Dobrá kniha, 1996. S. 101
6. Cestovanie s Ing. Mikulášom Milkom. In: Cestovateľ. č. 1 2008. S. 5
7. Kto, čo, kde v cestovnom ruchu. In: Cestovateľ. č. 1 2008. S. 12
8. ISO 3166-2 NEWSLETTER - Date issued: 2010-02-03 No II-1 - Corrected and reissued 2010-02-19 - Changes in the list of subdivision names and code elements S. 15 [2]
9. Mandolína kapitána Corelliho - Captain Corelli's Mandolin. České noviny (Praha: ČTK). Dostupné online [cit. 2024-07-07]. ISSN 1213-5003.
10. Malá encyklopédia zemepisu sveta. 1977. S. 200
11. Iónske ostrovy. In: Slovenský náučný slovník I. 1932. S. 184
12. KUCHAŘ, K., BOROVÝ, R.. Celým svetom. Bratislava: Osveta, 1961. S. 144
13. Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch. 1. slov. vyd. Bratislava : Cesty, 2006. 751 s. ISBN 80-969159-2-4. S. 618.
14. MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 429.
15. KOLEROVÁ, H. Madonna z Madridu. In: Zdravie. č. 9 september 2001
16. MEZENCEV, V. A. et al. Povery strašia. Bratislava: SVPL, 1961. S. 182
17. Grécko. In: TELGÁRSKY, F., OKTAVEC, F. Príručný encyklopedický slovník G. 1955. S. 275
18. LIPTÁKOVÁ, D. Geografia - Európa - pracovný zošit pre ZŠ a 8-ročné gymnáziá. Nové Zámky: Litera - združenie, 1997. S. 44
19. Nomos 3852/2010 [3]
20. Dictionary of Greek and Roman Geography (1854) William Smith, LLD, Ed. [online]. perseus.tufts.edu, [cit. 2024-07-07]. Dostupné online.
21. BARTONĚK, Antonín. Řecko, Turecko, Kypr (Průvodce). [s.l.] : Olympia, 1990. 380 s. S. 378.
22. PEČÍREK, J. et al. Dějiny pravěku a starověku II. 1979. S. 1050
23. SVOBODA, L. Encyklopedie antiky. Praha: Academia, 1973, S. 528
24. Xenofón. Grécke dejiny. Bratislava: Tatran, 1985, S. 267
25. ZAMAROVSKÝ, V., ZAMAROVSKÝ, P. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava: Perfekt, 2002. S. 230, 308
26. Sparta. In: Dom a škola č. 10-11 1892. S. 335
27. Homér, OKÁL, M., MOJÍK, I., ZMETÁK, E. Odysseia. Bratislava: Mladé letá, 1986. S. 142
28. HISTORY OF KEFALONIA ISLAND [online]. kefalonia-island.gr, [cit. 2024-01-06]. Dostupné online.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kefalonia

Externé odkazy

• Kefalónia Archivované 2011-09-27 na Wayback Machine

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kefalonia na českej Wikipédii.