Katafrakt![]() Katafrakt (gr. κατάφρακτος – katafraktos; pl. κατάφρακτοι – katafraktoi; výraz možno preložiť ako „plne zakrytý/obrnený“) bol ťažko ozbrojený a obrnený jazdec využívaný Rímskou a Byzantskou ríšou, ako protiváha partských a sásánovských ťažkých jazdcov. V 7. storočí po cisárovi Herákleiovi z byzantských prameňov miznú. Objavujú sa znovu za Nikefora II. (60. roky 10. storočia), keď sa stali hlavnou útočnou silou. Pôvodne útočili spolu s lukostrelcami na koňoch v rámci otvoreného klinu s asi 500 jazdcami. Za vlády Komnénovcov prijali západný, rytiersky spôsob boja s kopijami nastavenými pred sebou. Využívaný boli Byzancii i v 13. a 14. storočí, ale postupne boli nahrádzaný žoldnierskymi jazdcami.[1][2] Hlavnou zbraňou katafraktov boli kopije (kontarion, kontus) a meče, poprípade ťažké palcáty. Nosili lamelové alebo krúžkové brnenie, rukavice, železné helmy a chrániče nôh. Oceľovými chráničmi bolo pokryté aj telo koňa.[1] Podobnou jednotkou boli clibanarii, rozdiely medzi katafraktami a clibinariijmi sú diskutabilné.[3] Referencie
Externé odkazy |
Portal di Ensiklopedia Dunia