|
Karel Domin
 Karel Domin (* 4. máj 1882, Kutná Hora[1] – † 10. jún 1953, Praha, Česko-Slovensko) bol český botanik, vysokoškolský pedagóg a politik. Zo životaJeho otec Karel Domin pôsobil ako učiteľ na učiteľskom ústave v Kutnej Hore. Jeho dedom z matkinej strany bol Gustav Adolf Lindner. Karel Domin vyštudoval botaniku na České univerzitě v Prahe. Po habilitácii v roku 1906 bol roku 1916 menovaný profesorom botaniky. Zameriaval sa predovšetkým na taxonómiu rastlín, fytogeografiu a geobotaniku. Skúmal floristiku Československa a zúčastnil se aj na expedícii do juhovýchodnej Ázie. Venoval sa ochrane prírody a je považovaný za vedca, ktorý se najviac zasadil o vznik Tatranského národného parku.[2] V rokoch 1922 – 1923 bol dekanom prírodovedeckej fakulty, 1933 – 1934 bol rektorom Univerzity Karlovy v Prahe. V rokoch 1935 – 1939 bol poslancom Národného zhromaždenia, do ktorého bol zvolený za Národní sjednocení. Po druhej svetovej vojne a po nástupe komunistov k moci sa k vedeckej práci, pre pravicové politické názory nemohol vrátiť.  Domin a TatryKarel Domin svoju lásku k Tatrám vyznal vo svojej knižke Tatranské obrazy (Praha 1926). Viac ako Vysoké Tatry sa mu na začiatku jeho úsilia o zriadenie národného parku, zdali byť dôležitejšie Belianske Tatry, ale v priebehu plynúceho času zmenil názor. Keď sa objavila myšlienka zriadiť vo Vysokých Tatrách „prírodný park tatranský“, ktorá bola vyjadrená na porade Vládneho komisariátu na ochranu pamiatok na Slovensku v júli 1921, s radosťou ju uvítal a ponúkol svoje botanické, prírodovedné skúsenosti a pomoc. Podľa jeho návrhu chránené územie malo zahŕňať Vysoké a Belianske Tatry s južným prepolím, ktoré ohraničovala Košicko-bohumínska železnica. Bol vytvorený kompletný projekt vrátane mapy a odôvodnenia návrhu s hľadiska hospodárskeho, geografického, prírodovedeckého a etnografického. Návrh bol prijatý, ale mal byť dopracovaný najmä s prihliadnutím na južnú hranicu parku. Karel Domin spolu s ďalšími vedcami vypracoval dokument „Projekt přírodního parku tatranského“. Súčasťou projektu bola mapa s územím budúceho parku, ktorý mal zahŕňať nielen Vysoké a Belianske Tatry ale aj Liptovské hole a poľské územie Tatier. Na získanie ešte väčších skúseností z konštituovania národného parku využil vedeckú cestu do Spojených štátov, ktorú uskutočnil v roku 1926. Po návrate napísal: „Projektovaný přírodní park má býti zvláštním a v jistém zmyslu novým typem reservace, který není kopií ani parků severoamerických, ani švýcarských. Jeho ráz je dán zvlátnimi místnimi poměry. V podstatě budou tu dvě pásma a to reservace úplná (ve Vysokých Tatrách, ponejvíce pásmo subalpinské a alpinské, v Bielskych Tatrách část pásma lesního) a pak částečná (převažně nižší, lesní pásmo)“ (citát). Majitelia pozemkov v Tatrách i pod nimi zaujímali prevažne negatívny postoj k vytvoreniu národného parku. Aj napriek tomu v roku 1929 vyšli Smernice pre zriadenie prírodnej rezervácie tatranskej a projekt národného parku v Tatrách v roku 1936 spresnila novovytvorená Prípravná komisia pre zriadenie Tatranského národného parku. Karel Domin sa vyhlásenia TANAPu nakoniec dočkal, i keď už na sklonku jeho života.[3] Dominove lokalityDominovo meno nesie, okrem ulice v Prahe, lokalita v západoslovenskom pohorí Považský Inovec (Dominova kopanica, inokedy i Dominova lúka, asi 2 km južne od Novej Lehoty.[4][5] Referencie
Externé odkazy |
||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
