|
Kapitálová primeranosťKapitálová primeranosť (KP) predstavuje podiel vlastného kapitálu banky a rizikovo vážených aktív (RVA). Primeranosť vlastných zdrojov predstavuje pre banky povinnosť udržovať určitú minimálnu výšku regulačného kapitálu vzhľadom na objem a rizikovosť svojich aktív. Hodnota kapitálu (banky) by mala pokryť budúce potenciálne straty z dnešných rizík finančnej inštitúcie. [1] Čím je hodnota ukazovateľa vyššia, tým menej sú ohrozené vklady klientov. [2] Bazilejské dohodyBazilej IBazilejský výbor vydal v r. 1988 pre medzinárodné banky pravidlá kapitálovej primeranosti pod názvom „Kapitálová dohoda – Capital Accord – BASEL I.“ Ide o prvý medzinárodný dokument pre regulované meranie finančných rizík, konkrétne úverového rizika bánk, a dokument o pokrytí tohto rizika kapitálom. Kapitálová dohoda sa stala postupne celosvetovým štandardom a v súčasnosti je plošne aplikovaná po celom svete. Základnými komponentmi kapitálu je tier 1 – vlastný kapitál a tier 2 – doplnkový kapitál. Podľa tohto dokumentu mal pomer kapitálu k rizikovo váženým úverom a ďalším aktívam dosiahnuť hodnotu minimálne 8%. [3]
Bazilej I dodatokTento systém sa postupne zaviedol nielen v členských krajinách, ale prakticky vo všetkých ostatných krajinách s medzinárodne aktívnymi bankami. Na finančných trhoch však dochádzalo k vzniku nových druhov rizík, preto museli byť publikované viaceré dodatky k Bazileju I. Najpodstatnejším bol dodatok z roku 1996, ktorý začal zohľadňovať pri výpočte kapitálovej primeranosti aj trhové riziká: [1]
Bazilej IIRastúca zložitosť bankovníctva ukázala, že jednoduchý rámec Bazileja I nebol postačujúci pre potreby bankovej praxe. Bazilejský výbor preto 26. júna 2004 schválil finálnu verziu nových pravidiel pre výkon bankovej činnosti a pre výkon dohľadu nad bankami. (Basel II: International Convergence of Capital measurement and Capital Standards). Nové pravidlá nadobudli účinnosť od januára 2007, na Slovensku začali platiť až o rok neskôr (01.01.2008). [1]
Bazilej IIIFinančná kríza, ktorá sa prejavovala v európskom finančnom sektore najmä v rokoch 2008 a 2009, odhalila nedostatky v oblasti bankového podnikania. Preto bolo potrebné rámec bazilejských dohôd upraviť. Vedúci predstavitelia skupiny G20 schválili na samite v Soule (11. a 12. novembra 2010) rámec Bazilej III a politický rámec Rady pre finančnú stabilitu (FSB) na obmedzenie morálneho hazardu systémovo dôležitých finančných inštitúcii. Rámec stanovuje požiadavku na vyšší a kvalitnejší kapitál, podmienky na lepšie pokrytie rizík, zavádza medzinárodne harmonizovaný pákový pomer slúžiaci ako nárazník k operáciám týkajúcim sa rizikového kapitálu (pomer aktív v súvahe a podsúvahe voči kapitálu), opatrenia na podporu vybudovania kapitálu, ktorý sa bude môcť čerpať v krízových obdobiach a zavedenie dvoch globálnych štandardov pre likviditu. [1] Kapitálová primeranosť na SlovenskuNa Slovensku sa sleduje ukazovateľ kapitálovej primeranosti u každej banky osobitne aj priemerom. Podľa zistených informácií od roku 1993 sa striedajú obdobia kedy banky splnili ukazovateľ kapitálovej primeranosti s rokmi kedy len niektoré banky splnili limit. Percentuálne sa tieto ukazovatele pohybovali od 6,25% do 8,30%. V prípade, že banka nespĺňa kritériá, NBS vyžaduje reštrukturalizačné projekty, stanovuje záväzné limity na splnenie ukazovateľa u všetkých bánk nad hranicu 8%. [3] Od začiatku roka 2006 mierne klesla priemerná hodnota kapitálovej primeranosti a stabilizoval sa vývoj rozpätia medzi minimálnou a maximálnou hodnotou v sektore. Úroveň ukazovateľa sa teda dostala len mierne nad hranicu 8%. Hlavným dôvodom poklesu kapitálovej primeranosti bol nárast rizikovo vážených aktív spôsobených rastom úverov. Banky sa snažia aj o efektívnejšie riadenie a to je tiež jeden z ukazovateľov poklesu. V súčasnosti napreduje veľký trend zavádzania sofistikovanejších metód riadenia rizík v bankách. Vývoj kapitálovej primeranosti v slovenskom bankovom sektore sa vyvíjal nasledovne: [3]
LegislatívaKapitálová primeranosť bánk v EÚ je v súčasnosti regulovaná smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (prepracované znenie) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (prepracované znenie). [4] Na Slovensku je oblasť kapitálovej primeranosti súčasťou opatrenia NBS č. 4/2007 o vlastných zdrojoch financovania bánk a požiadavkách na vlastné zdroje financovania bánk vrátane neskorších novelizácií. [5] Referencie
ZdrojeExterné odkazy |
.png){kind=small}
.png){kind=small}
.png){kind=small}
Portal di Ensiklopedia Dunia
