Kališský štatút

Kališský štatút, autor Arthur Szyk (1927).

Kališský štatút (tiež Kališské privilégium, poľ. Statut kaliski) je historické stredoveké privilégium pre židov vydané veľkopoľským kniežaťom Boleslavom VI. Pobožným 16. augusta 1264 v Kaliszi[1] a potvrdené Kazimírom III. Veľkým v roku 1334 (a ďalšími panovníkmi), rozšírené na celú Korunu poľského kráľovstva. Štatút vytváral osobitnú ochranu v Poľsku, keď boli v západnej Európe prenasledovaní, či dokonca nútení emigrovať (Anglicko v roku 1290, Francúzsko v roku 1290, Španielsko v roku 1492). Tieto práva zahŕňali výlučnú právomoc židovských súdov v židovských záležitostiach a ustanovili samostatný súd pre iné trestné veci týkajúce sa kresťanov a židov, ktorý mal zabrániť ich diskriminácii. To viedlo k vytvoreniu samostatného súdu a bezpečnosti, čo prilákalo do Poľska židovských prisťahovalcov z celej Európy.

Historik Romuald Hube v článku Boleslavské židovské privilégium a jeho potvrdenia z roku 1880 tvrdil, že 36-bodová verzia dokumentu bola sfalšovaná za vlády Kazimierza Jagelovského po roku 1400.[2] Tento názor je ojedinelý a súčasní historici ho nepodporujú.[3]

Príklady

Nasledujú skrátené príklady z celkovo 36 bodov Kališského štatútu:[4]

1. ... Ak by bol žid postavený pred súd, musí proti nemu svedčiť nielen kresťan, ale aj žid, aby sa prípad považoval za platný.

2. ... Ak nejaký kresťan zažaluje žida, tvrdiac, že u neho založil cenné papiere, a žid to poprie, tak ak kresťan odmietne prijať jednoduché slovo žida, žid zložením prísahy musí byť od kresťana oslobodený.

10. ... Ako trest za zabitie žida je potrebný primeraný trest a konfiškácia majetku.

11. ... Za udretie žida sa uplatní trest obvyklý v krajine.

13. ... Židia nesmú platiť za prevoz svojich mŕtvych.

14. Kresťan ničiaci cintorín okrem bežného trestu príde o majetok.

Vydanie z 20. storočia

V 20. rokoch 20. storočia poľsko-židovský výtvarník a aktivista Artur Szyk (1894 – 1951) iluminoval Kališský štatút v cykle 45 miniatúr.[5] Okrem latinského originálu Szyk preložil text štatútu do poľštiny, hebrejčiny, jidiš, taliančiny, nemčiny, angličtiny a španielčiny. V roku 1929 boli Szykove miniatúry štatútu v Poľsku, konkrétne v Lodži, Varšave, Krakove a Kaliszi.[6] S podporou poľskej vlády boli vybrané miniatúry Štatútu vystavené aj v Ženeve v roku 1931. Originály Szykových miniatúr sa v súčasnosti nachádzajú vo fonde Židovského múzea (New York).[7]

Referencie

1. Władysław Kościelniak, Krzysztof Walczak: Kronika miasta Kalisza. Kalisz: Kaliskie Towarzystwo Przyjaciół Nauk, 2002, S. 25, 30. ISBN 83-85638-43-1.
2. Stanisław Bylina, Kościół, kultura, społeczeństwo: studia z dziejów średniowiecza i czasów nowożytnych, Semper, 2000, ISBN 978-83-86951-78-9.
3. Marcin Hlebionek: Bolesław Pobożny. Wielkopolska na drodze do zjednoczonego królestwa (1224/1227–6, 13 lub 14 IV 1279). Kraków: vyd. „Avalon”, 2017, S. 226. ISBN 978-83-7730-244-6.
4. Kališský štatút Boleslava Pobožného pre židov z roku 1264.
5. Ansell, Joseph P. Art against Prejudice: Arthur Szyk's Statute of Kalisz. The Journal of Decorative and Propaganda Arts 14 (1989): 47–63. doi:10.2307/1504027.
6. Ansell, Joseph P. Arthur Szyk: Artist, Jew, Pole. Portland: The Littman Library of Jewish Civilization, 2004. 62.
7. Widmann, Katja and Johannes Zechner. Arthur Szyk – Drawing Against National Socialism and Terror. Berlin: Deutsches Historisches Museum, 2008.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Statut kaliski na poľskej Wikipédii a Statute of Kalisz na anglickej Wikipédii.