Kadidlová cesta
Kadidlová cesta (hebr. דרך הבשמים) je jedna zo starovekých ciest, ktoré slúžili najmä Nabatejcom na prepravu tovaru z Ázie do Európy. Väčšinu tovaru tvorilo korenie, parfumy, soľ (v staroveku mala veľmi vysokú cenu pre svoju schopnosť konzervovať jedlo), asfalt, ktorý slúžil na utesňovanie lodí, a kadidlo, po ktorom cesta dostala meno. V roku 2005 bola kadidlová cesta zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Podoba cestyZ Ázie sa tovar prevážal na lodiach do prístavov v oblasti dnešného Jemenu, odkiaľ cesta vychádzala a viedla cez púšť v Saudskej Arábii do Jordánska, kde sa rozdeľovala na dve základné vetvy. Jedna viedla cez Negev do niekdajšieho veľkého prístavu v Gaze. Odtiaľ bol potom tovar prevážaný na lodiach do Európy. Druhá vetva potom viedla cez Damask k pobrežiu mora v Libanone. Nabatejcom, ktorí spojenie medzi prístavmi v Jemene a na pobreží Stredozemného mora sprostredkovávali a strážili, plynuli z tejto činnosti nemalé príjmy, takže mohli v púšti okolo cesty vznikať bohaté nabatejské mestá, ako napr. Petra.[1] Sieť obchodných ciest zahŕňala v staroveku aj Kráľovskú cestu, „Morskú cestu“ (Via Maris) či Soľnú cestu. Referencie
ZdrojTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kadidlová stezka na českej Wikipédii. Pozri aj
|
Portal di Ensiklopedia Dunia