|
Kaštieľ v Žiari nad Hronom Kaštieľ v Žiari nad Hronom alebo Biskupský kaštieľ je renesančno-barokový kaštieľ s klasicistickou prestavbou postavený na základoch staršieho stredovekého hradiska v prvej polovici 17. storočia (1631[1]) ostrihomským arcibiskupom Petrom Pázmaňom, je jednou z najzaujímavejších a najkrajších historických pamiatok žiarskeho regiónu. História kaštieľaPeter Pázmaň v októbri 1615, vtedy ešte v službách ostrihomského arcibiskupa Františka Forgáča, navštívil toto miesto a v roku 1631 na stredovekých základoch dal postaviť renesančno-barokový kaštieľ, ktorý slúžil ako letné sídlo ostrihomských arcibiskupov. Po roku 1776 bol kaštieľ prestavaný a využíval sa ako sídlo biskupov banskobystrickej diecézy.[2] Od roku 1776 sa ostrihomská arcidiecéza bulou Pápeža Piusa VI. Romanus pontifex z 13.marca 1776 rozdeľuje na tri nove biskupstvá: Banskobystrická rímskokatolícka diecéza, Spišská rímskokatolícka diecéza a Rožňavská rímskokatolícka diecéza. Táto zmena vznikla pod vplyvom dekrétu Márie Terézie z 15. januára 1776. Prvý biskup v Banskej Bystrici František Berchtoldt presťahoval svoju rezidenciu z Banskej Bystrice do kaštieľa vo Svätom Kríži (dnes Žiar nad Hronom), ktorý donedávna slúžil na správu biskupských majetkov a ako letné sídlo banskobystrického biskupa. Kaštieľ vo Svätom Kríži bol hlavnou rezidenciou biskupa na viac ako 150 rokov. Sídlo biskupa preniesol späť do Banskej Bystrice až biskup Andrej Škrábik, nariadením Vatikánu 1. decembra 1941. SúčasnosťV roku 2018 sa vyjadril primátor Peter Antal, že zámerom samosprávy je urobiť z kaštieľa dôstojné centrum mesta a zároveň ho otvoriť verejnosti. Cieľom bolo v priestoroch budovy umiestniť Galériu Júliusa Považana, tzv. mestské múzeum či Izbu Štefana Moyzesa.[3] Majitelia kaštieľa
Referencie
Pozri ajIné projekty
Externé odkazySúradnice: 48°35′07″S 18°51′48″V / 48,585288°S 18,863418°V |
Portal di Ensiklopedia Dunia
