Kúpele SliačKúpele Sliač sú termálne kúpele lokalizované v meste Sliač vo Zvolenskej doline, na oboch brehoch rieky Hron. Nachádzajú sa medzi dvoma mestami: Banskou Bystricou a Zvolenom, v nadmorskej výške 373 metrov nad morom. Sliač obklopuje Slovenské rudohorie, Kremnické a Štiavnické vrchy. Mesto sa rozprestiera pri rieke Hron, kúpele Sliač sú na ľavom brehu, obklopené listnatým lesom. Dejiny kúpeľov SliačTermálne pramene Sliača boli známe už v dávnej minulosti. Predovšetkým časť Rybáre vzbudzovala záujem okolitého obyvateľstva, a to vďaka veľkému úhynu vtákov a malých zvierat, ktorých telá sa nachádzali v okolí prameňov. Smrť týchto zvierat spôsoboval voľný oxid uhličitý, o ktorom obyvatelia Sliača však nevedeli, a tak o tejto lokalite vzniklo veľa povier a povestí. Termálne pramene sa po prvýkrát spomínajú už v prvej písomnej listine o Sliači z roku 1243. Kúpele Sliač sa postupne vyvíjali od roku 1657, kedy tu boli postavené prvé sanatóriá. Zároveň však prechádzali viacerými vlastníckymi zmenami. Vlastnilo ich Uhorsko, neskôr aj účastinárske spoločnosti z Banskej Bystrice a Viedne. Kúpele Sliač boli obľúbené najmä v 19. a začiatkom 20. storočia. V kúpeľoch Sliač sa liečilo v tomto období viacero významných osobností ako napr. Božena Němcová, Andrej Sládkovič (počas pobytu tu napísal svoje najvýznamnejšie diela Detvan a Marína), básnik Ján Kollár, maďarský politik Lajos Kossuth, Pavol Országh Hviezdoslav, hudobný skladateľ Ján Cikker či rakúsky dramatik a básnik Franz Grillparzer. Sliač sa stal vyhľadávaným centrom kúpeľníctva predovšetkým vďaka unikátnym liečivým účinkom termálnej vody. Na Sliači totiž vyvierajú pramene prirodzenej izotermickej teploty s vysokým obsahom oxidu uhličitého. V Európe sa nachádza iba jeden takýto prameň – a to práve na Sliači (vo svete sú známe ešte ďalšie tri). Voda priaznivo pôsobí na obehovú sústavu, na srdce a cievy pacientov, ako aj na tráviace ťažkosti a problémy spojené so ženskými ochoreniami. Vzácna termálna voda pomáhala aj zraneným vojakom a partizánom počas SNP. K ďalšiemu rozvoju kúpeľov a k výstavbe nových kúpeľných budov došlo v rokoch 1946 a 1970. Športové možnostiOkolie kúpeľov ponúka ideálne možnosti pre turistiku, ako aj pre kratšie prechádzky okolím. Kúpeľmi prechádzajú tri značkované trasy s odstupňovanou záťažou (od 2,5 km do 5,3 km). V meste sa nachádza aj termálne kúpalisko, rovnako i v susednej Kováčovej. Kúpalisko na Sliači má dva bazény: detský a relaxačný. Teplota vody sa pohybuje okolo 32°C. Na kúpalisku je možné si zahrať volejbal, bedminton, futbal a minigolf. Neďaleko Sliača je golfové ihrisko. Priamo v kúpeľnom areáli sa nachádzajú 4 antukové tenisové dvorce. Zaujímavosti v okolí kúpeľovVďaka svojej polohe môžu kúpeľní hostia navštíviť veľa pamiatok. Len kilometer od Sliača sa nachádza dedinka Kováčová – kúpele, v ktorých sa lieči pohybové ústrojenstvo. V Kováčovej sa nachádza obľúbené kúpalisko. 5 km južne sa nachádza mesto Zvolen, s dvoma hradmi, galériou, divadlom a arborétom. Odporúča sa najmä vystúpiť na Pustý hrad, ktorý sa týči nad mestom. Ide o jeden z najväčších stredovekých hradov na Slovensku. Obľúbená je aj Banská Bystrica so starým námestím a mestským hradom. Priamo v centre sa nachádza aj Múzeum SNP s pamätníkom a parkom, v ktorom je umiestnená bojová technika. V meste sa nachádza opera, niekoľko galérií, turistom sa odporúča vystúpiť na vrch Urpín s peknou kalváriou. K ďalším zaujímavostiam v okolí patria Badínsky prales, drevený kostol v Hronseku, kostol na Ponikách, ľudová rezervácia v Španej doline, Harmanecká jaskyňa, lyžiarske stredisko Donovaly, pútnické centrum Staré Hory, hrad Dobrá Niva a pamiatky UNESCO – Banská Štiavnica a Kremnica. Pamiatky v okolí
Zaujímavý je aj kúpeľný park, v ktorom sa nachádza kaplnka sv. Hildegardy z roku 1855. Nechal ju postaviť poľný maršal Albrecht Habsburský – manžel arcivojvodkyne Hildegardy. Významné udalosti z 1. a 2. svetovej vojny pripomínajú viaceré pomníky a pamätníky: na Ulici SNP, pred kostolom, v parku kúpeľov, na letisku a pamätné tabule na liečebných domoch Palace a Slovensko. Externé odkazy
Iné projekty
|
Portal di Ensiklopedia Dunia