sk Juraj II. R%C3%A1koci

	Juraj II. Rákoci
	knieža Sedmohradska
	; Juraj II. Rákoci
Panovanie
Dynastia	Rákociovci
Panovanie	11. október 1648 – 7. jún 1660
Predchodca	Juraj I. Rákoci
Nástupca	Michal I. Apafi
Biografické údaje
Narodenie	30. január 1621; Šarišský Potok, Kráľovské Uhorsko
Úmrtie	7. jún 1660 (39 rokov); Oradea, Sedmohradsko
Rodina
Manželka	Žofia Bátoriová
Potomstvo	František I. Rákoci
Otec	Juraj I. Rákoci
Matka	Zuzana Lórantfiová
Odkazy
	Juraj II. Rákoci; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Juraj II. Rákoci (maď. II. Rákóczi György; * 30. január 1621, Šarišský Potok – † 7. jún 1660, Veľký Varadín, Rumunsko) bol sedmohradské knieža, šarišský župan a vodca protihabsburského stavovského povstania v rokoch 1656 až 1660, ktorého ťaženia a výpravy sa odohrali mimo územia terajšieho Slovenska. Pochádzal zo šľachtického rodu Rákociovcov.

Pôvod a rodina

Narodil sa dňa 30. januára roku 1621 ako tretie dieťa Zuzany Lórantfiovej a neskoršieho sedmohradského kniežaťa Juraja I. Rákociho v meste Šarišský Potok. Bol najmladší z troch detí, pričom jeho starší súrodenci však umreli ešte v detskom veku, čím vyrastal ako najstarší syn v rodine. Vo veku devätnásť rokov získal funkciu váradskeho kapitána. Dňa 3. februára 1643 uzavrel sobáš so Žofiou Bátoriovou, pričom práve takýmto spôsobom sa dostali majetky rodu Bátori k Rákociovom. Z manželstva Juraja II. Rákociho a Žofie Bátoriovej vzišiel syn František, ktorý sa narodil v roku 1645.

Snaha zisku poľskej koruny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Povstanie Juraja II. Rákociho

Po vypuknutí poľsko-švédskej vojny požiadal švédsky kráľ Karol X. Gustáv samotného Rákociho o vojenskú pomoc, za ktorú by dostal do vlastníctva územie južného a stredného Poľsko. Juraj II. Rákoci však dosť podcenil silu Sedmohradska a to aj napriek nesúhlasu Porty. Jeho spojenci ho nechali na bojisku osamoteného samého a následne stiahli svoje jednotky.^[1]^:103 Aj napriek úspešnému návratu domov mali jeho intervencie a následné retorzie na konci 50-tych rokov koniec rozkvetu Sedmohradska. Pomstychtivý osmanský sultán Mehmed IV. spočiatku dosadil na trón Sedmohradska najprv Františka Redeja, neskoršie Ákoša Barčaja. Sedmohradské stavy však znovu zvolili Rákociho v januári roku 1658. Následne sa Rákocimu podarilo zvíťazil nad Barčajom, dôsledkom čoho sa rozhodol vyraziť do boja proti tureckým vojskám, ktoré nivočili v Sedmohradsku. Na začiatku mája 1660 však Rákociho vojská utŕžili porážku v bitke pri Szászfenes (Floreşti).^[2]^:285 Na následky zranenia, ktoré utŕžil v bitke, zomrel vo Veľkom Varadíne (Oradea) dňa 7. júna 1660.^[1]^:121

Galéria

Sedmohradské knieža Juraj I. Rákoci (* 1593 – † 1648) a jeho manželka Zuzana Lórantfiová (* 1600 – † 1660), rodičia Juraja II. Rákociho na rytine z 19.storočia.
Sedmohradské knieža Juraj II. Rákoci počas bitky pri Szászfenesi, po ktorej na následky zranení padol vo Veľkom Varadíne.

Referencie

↑ ^a ^b MRVA, Ivan. Temné storočie : zlomové obdobia slovenských dejín : 1618 – 1718. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2021. 396 s. ISBN 978-80-8226-021-5.
↑ KÓNYA, Peter, a kol. Dejiny Uhorska : (1000 – 1918). [2. vyd.] [Bratislava] : Citadella, 2014. 787 s. ISBN 978-80-89628-59-9.

Literatúra

DUCHOŇ, Jozef. František II. Rákoci a jeho Košice. 1. vyd. Košice : Interart, 2005. 135 s. ISBN 80-969169-4-7.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Juraj II. Rákoci

[Ts-1] MRVA, Ivan. Temné storočie : zlomové obdobia slovenských dejín : 1618 – 1718. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2021. 396 s. ISBN 978-80-8226-021-5.

[DU-2] KÓNYA, Peter, a kol. Dejiny Uhorska : (1000 – 1918). [2. vyd.] [Bratislava] : Citadella, 2014. 787 s. ISBN 978-80-89628-59-9.

[1]

[2]

Juraj II. Rákoci