|
Jozef Vurum
Jozef Vurum, alebo József Vurum (* 27. november 1763, Trnava – † 2. máj 1838, Močenok)[1][2] bol biskup Nitrianskej diecézy, historik, člen Slovenského učeného tovarišstva a mecenáš.[3][4] BiografiaStredoškolské vzdelanie absolvoval v Trenčíne, Bratislave a Trnave. V rokoch 1781 až 1788 študoval na Biskupskom seminári v Nitre. Za diakona bol vysvätený 17. augusta 1788 a nasledujúci deň kňaza. V roku 1791 sa stal profesorom teológie v Nitre. V roku 1805 sa stal kanonikom Jágerskej katedrálnej kapituly. Dňa 7. júna 1816 bol menovaný biskupom v Stoličnom Belehrade (Maďarsky: Székesfehérvár) a 23. septembra 1816 toto vymenovanie potvrdil pápež Pius VII.[1] Za biskupa ho v Budíne vysvätil 10. novembra 1816 v István Fischer de Nagy, Jágerský biskup. Spolusvätiteľmi boli László Kámánházy, vacovský biskup a Karol Perényi, ostrihomský pomocný biskup. Dňa 21. decembra 1821 bol menovaný biskupom vo Veľkom Varadíne, dnes Oradea. Dňa 27. mája 1827 sa stal nitrianskym diecéznym biskupom.[1] Bol vyznamenaný Kráľovským uhorským radom sv. Štefana (Maďarsky: Magyar Királyi Szent István-rend), ktorý mu bol v hodnosti komandéra udelený 1. mája 1836.[5] Bol tiež významným historikom. V Nitre a v Žiline sú po ňom pomenované ulice.[6] Dielo V roku 1833 založil v bývalej rezidencii Jezuitov v Žiline sirotinec. Objekt po odchode Jezuitov v roku 1773 prešiel do vlastníctva mesta Žilina, neskôr ho vlastnil obchodník s vínom Štefan Raška.[7] Od neho budovu v roku 1832 kúpilo Nitrianske biskupstvo a v roku 1833 adaptovalo na sirotinec, ktorý dal názov celému komplexu Kostola Obrátenia sv. Pavla a priľahlého kláštora.[8][9].Čelnú fasádu bývalého sirotinca, ktorý je dnes súčasťou Kláštora Kapucínov,[10] zdobí pieskovcový basreliéf Vurumovho biskupského erbu. Ide o jediný historický osobný erb, ktorý sa v súčasnosti nachádza ako súčasť architektúry v historickej časti Žiliny. Erb bol zreštaurovaný v roku 2022 po výskume žilinského heraldika Mareka Sobolu.[11] Známe sú tiež Vurumove kanonické vizitácie farností Nitrianskeho biskupstva z roku 1828, ktoré sú cenným bádateľským prameňom pre lokálne dejiny nielen farností, ale aj príslušných obcí a miest.[12] Vo svojom závete zanechal 250 000 forintov ako nadáciu pre tento ústav. Nitrianske katedrálnej kapitule zanechal 12 000 forintov. Spolupodieľal sa na výstavbe dievčenskej školy v Nitre. Publikačná činnosť
Referencie
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
