|
Jozef Trojan
Jozef Trojan alebo Josef Trojan[1] (* 25. marec 1906[2], Horní Heřmanice[3][4][1] – † 29. december 1953[2], Praha[3][4][1]) bol slovenský a československý odbojár, povojnový politik Komunistickej strany Slovenska a poslanec Dočasného národného zhromaždenia. V 50. rokoch 20. storočia popravený v rámci politických procesov komunistického režimu. ŽivotopisNarodil sa vo východočeských Horných Heřmaniciach. Počas tzv. Slovenského štátu[4] pôsobil ako správca veľkostatku Baťových závodov v Baťovanoch (terajšie Partizánske).[3] Po vzniku Slovenského štátu, pretože mal českú národnosť, musel dostať výnimku aby nemusel odísť zo Slovenska. Pomáhal utečencom, najprv Čechom, ktorí utekali na Slovensko, pretože v protektoráte im hrozilo zatknutie. Potom sa na Slovensko dostávali zajatci z koncentračných a zajateckých táborov: Rusi, Ukrajinci, Kirgizi. Pomáhal im a hľadal pre nich úkryty. Tak sa dostal do kontaktu s odbojármi na hornej Nitre. Už v rokoch 1940, 1941 spolupracoval so skupinou Demec, najmä s jej členom Michalom Červeným a Oskarom Wertheimerom, neskôr s Albínom Grznárom, ale aj bratmi Hagarovcami, Ernestom Ottom a mnohými ďalšími.[5] Počas druhej svetovej vojny sa podieľal na odboji[3] a zúčastnil sa Slovenského národného povstania (SNP). Ako kapitán (veliteľ) partizánskej jednotky Hornonitrianska partizánska brigáda (najskôr oddiel potom brigáda Pavel - pozri Poznámky k názvu jednotky a funkcie, v ktorej pôsobil Trojan) operoval v regióne Horná Nitra (veľkú časť jej členov tvorili robotníci z Baťových závodov).[3] Koncom októbra 1944 po ústupe povstalcov rozhodol Trojan o rozpustení partizánskeho oddielu a prechode do hôr.[6] Po vojne bol riaditeľom bývalých Baťových závodov v Baťovanoch, ktoré boli premenované na Závody 29. augusta – ZDA[3]. V rokoch 1945 – 1946 bol poslancom Dočasného Národného zhromaždenia za KSS. Zotrval tu do parlamentných volieb v roku 1946.[7] V auguste 1949 sa zúčastnil osláv 5. výročia SNP a pochodoval v čele svojej partizánskej brigády vo Zvolene pred prezidentom Klementom Gottwaldom.[3] Potom sa ale stal obeťou čistiek. V noci 22. decembra 1949 bol zatknutý a obvinený z vlastizrady, marenia dvojročného a päťročného plánu, sabotáže a vydierania. Je iróniou osudu, že Trojan sa pred zatknutím zúčastnil večernej recepcii v podniku Exico na počesť narodenín J. V. Stalina.[1] Vo väzbe bol skoro štyri roky, avšak napriek mučeniu nič nepriznal.[8] Nakoniec bol obvinený z návodu na päťnásobnú vraždu, ktorej sa mali dopustiť jemu podriadení milicionári-partizáni v Baťovanoch už v apríli 1945.[3] Odsúdený bol 16. októbra 1953 na trest smrti a bol popravený.[1] Podľa iného zdroja bolo proti nemu na súde použité jeho rozhodnutie z roku 1944 o ústupe do hôr.[6] Bol čiastočne rehabilitovaný avšak odsúdenie za návod na vraždu piatich civilných osôb v apríli 1945 bolo potvrdené aj súdmi po novembri 1989. V lete 1992 Najvyšší súd ČSFR konštatoval, že trestná činnosť Trojana pri návode na vraždu „nebola vykonštruovaná, ale naopak, bola plne preukázaná“. Žiadosť o rehabilitáciu Trojana za návod na vraždu bola zamietnutá uznesením Krajského súdu v Bratislave z 11. augusta 1994 (sp. zn. 1Rt23/93), ktoré sa stalo právoplatným 15. augusta 1994.[9] S manželkou Stanislavou Trojanovou mal 5 detí. Pochovaný je na cintoríne v Prahe – Ďáblicích, v sektore politických väzňov.[5] PoznámkyK názvu jednotky a funkcie, v ktorej pôsobil Trojan:
Referencie
Externé odkazy |
||||||||||||||||||||||
.jpg)
Portal di Ensiklopedia Dunia
