Jozef Jablonský
Doc. RNDr. Jozef Jablonský, CSc.[1] (* 19. december 1938, Podbiel – † 15. október 2017, Bratislava) bol slovenský geológ, sedimentológ a univerzitný pedagóg (doc., 1992). ŽivotopisNarodil sa v Podbieli na Orave v budove miestnej školy, kde bol jeho otec vtedy učiteľom. S rodičmi učiteľmi sa často sťahoval a žil postupne vo viacerých oravských obciach ale aj v Kameníne, Šali či Nitrianskom Pravne.[1] V roku 1954 zmaturoval na gymnáziu v Trstenej a následne študoval geológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1961 získal kvalifikáciu promovaný geológ (p. g.). Po skončení štúdia pôsobil v rokoch 1961 – 1968 na Geologickom ústave Dionýza Štúra, kde sa venoval hlavne mapovaniu v Spišsko-gemerskom rudohorí pod vedením dr. L. Snopka. V roku 1968 obhájil rigoróznu prácu a získal titul RNDr.[2] Od roku 1967 pôsobil ako odborný asistent na Katedre geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Viedol prednášky a cvičenia zo všeobecnej geológie, historickej geológie a štruktúrnej geológie. Viedol kurz geologického mapovania a viaceré exkurzie. Vynikal svojim pedagogickým talentom, dobrosrdečnosťou, skromnosťou a charizmou.[1] Podieľal sa na výchove množstva diplomantov a doktorandov. U študentov bol veľmi obľúbený. Vo svojej vedeckej práci úzko spolupracoval s prof. M. Mišíkom. Venoval sa najmä sedimentológii klastických sedimentov, hlavne v mezozoiku. Študoval napr. lúžňanské súvrstvie, definoval porubské súvrstvie a vlkolínsku brekciu. Podieľal sa aj na obliakovej analýze a analýze ťažkých minerálov zo synorogénnych kriedových a pleogénnych súvrství bradlového pásma.[3] Pôsobil ako člen Československej stratigrafickej komisie a člen redakčnej rady časopisu Západné Karpaty, séria geológia. V roku 1986 obhájil kandidátsku prácu na tému „Sedimentologické štúdium porubského súvrstvia (alb-cenoman) tatrika a zliechovskej sekvencie“. Výsledky tejto práce, ktorým bola analýza syn-orogénnych klastických súborov ukočujúcich kriedovú etapu sedimentácie vo fatriku a tatriku boli následne publikované vo viacerých periodikách a Stratigrafickom slovníku Západných Karpát. V roku 1992 bol na základe práce o paleogeografii albu Západných Karpát habilitovaný do funkcie docenta. Pedagogickej činnosti sa venoval do roku 2007, kedy odišiel do dôchodku. Zomrel 15. októbra 2017 v Bratislave. PublikáciePublikoval viac než 20 prác v domácich aj zahraničných časopisoch[2], okrem toho bol autor alebo spoluautor 14 správ evidovaných v Archíve ŠGÚDŠ (geofonde). Medzi jeho najvýznamnejšie publikácie patria:[4]
Referencie
|
Portal di Ensiklopedia Dunia