Jozef Barina
Ing.[1] Jozef „Barry“ Barina (* 30. marec 1948, Považská Bystrica – † 23. február 2024)[2][3][4] bol slovenský spevák, gitarista a hudobný skladateľ, jedna z najvýznamnejších osobností slovenskej bigbítovej generácie. Po tom ako začínal interpretovať coververzie nahrávok britskej bigbítovej generácie 60. rokov 20. storočia patril medzi priekopníkov produkovania pôvodnej slovenskej hudobnej tvorby a používania slovenských textov v beatovom hudobnom žánri. Gitarový štýl Joža Barinu bol ovplyvnený Hankom Marvinom, či Ericom Claptonom a pre svoj spevácky prejav býval niekedy označovaný za „slovenského Joe Cockera”.[5][2] Postupom času sa Jozef Barina vyprofiloval na interpreta bluesového hudobného žánru.[2] Hudobná kariéraMedzi rokmi 1959 – 1963 bol členom bratislavskej inštrumentálnej skupiny Kométa, ktorá prevažne hrala coververzie skladieb skupiny The Shadows. V roku 1963 bol spoluzakladateľom skupiny The Players, ktorá hrala aj vlastné inštrumentálne skladby, niektoré z nich vyšli na EP platniach vydavateľstva Supraphon. Na doprovodnú gitaru v The Players hral niekedy od roku 1966 aj, vtedy pätnásťročný, Ľubo Belák. V roku 1967 vznikla po rozpade The Players kapela For Meditation, ktorá sa pozdejšie premenovala na The Meditating Four. Do roku 1968 účinkovali v rozhlase a v televízii, vystupovali aj v satirických programoch Milana Lasicu a Júliusa Satinského. V roku 1971 sa skupina The Meditating Four znovu obnovila, koncertovala po Slovenských mestách, mala spoločné vystúpenie v PKO v Bratislave spolu s kapelou Collegium Musicum.[6] Od roku 1970 mal pre pesničku „Purpurový smútok“ ako sólový hudobník takmer dvadsať rokov obmedzené vystupovanie v televízii, v rádiu, či nahrávanie v štúdiu.[7][8] Medzi rokmi 1972 – 1978 bol Jozef Barina členom rôznych štúdiových hudobných zoskupení: účinkoval TOČR-om Vlada Valoviča,[6] hrával s gitaristom Ferom Griglákom a so skupinou Fermáta. V roku 1979 založil spolu s basgitaristom Petrom Kuzmom a bubeníkom Zoltánom Vinczem kapelu B-Profil (alebo aj Blues Profil), s ktorou hrával až do roku 1981. V roku 1987 začal účinkovať s Martinom Karvašom, Antonom Jarom, Martinom Breznickým a VV Systémom Vlada Valoviča. Ako textár s nimi spolupracoval Kamil Peteraj. V roku 1988 príležitostne účinkoval s Jankom Lehotským a Jirkom Vanom, so skupinou The Meditating Blues Band nahral tri skladby pre výberovku Bluesová spoločnosť No. 3 a koncertoval po kluboch v slovenských mestách a v Bratislave. Po roku 2001 sporadicky hrával v bratislavských kluboch, vystúpil aj na festivale Livin’ Blues Bratislava. Jozef Barina je autorom skladieb ako „Šťastie“, „Meditácia nad vášňou“ alebo „Hej, pán doktor!“[9][6] Coververziu poslednej skladby má na svojich dvoch albumoch skupina Hex. V roku 2019 bol Jožo Barina medzi prvými laureátmi, ktorý si za prínos pre slovenskú hudobnú scénu prevzal Cenu Fedora Freša.[6] Dňa 23. februára 2024 Jožo Barina po dlhej a ťažkej chorobe vo veku nedožitých 76 rokov zomrel vo svojom dome na Záhorí.[4][6][7][10][11] Referencie
Externé odkazy
|
Portal di Ensiklopedia Dunia