Jodid fosforitý

Jodid fosforitý
Jodid fosforitý
Jodid fosforitý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	PI3
Vzhľad	temne červená kryštalická látka
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	411,7 u
Molárna hmotnosť	411,68717 g/mol
Teplota topenia	61,2 °C
Teplota rozkladu	200 °C
Hustota	4,18 g/cm^3
Rozpustnosť	Rozkladá sa vo vode
Termochemické vlastnosti
Štandardná zlučovacia entalpia	-46 kJ/mol
Bezpečnosť Globálny harmonizovaný systém klasifikácie a označovania chemikálií Hrozby Nebezpečenstvo Vety H H314, H335 Vety EUH žiadne vety EUH Vety P P261, P280, P305+351+338, P310 Európska klasifikácia látok Hrozby Žieravina (C) Vety R R14, R34, R37 Vety S S26, S36/37/39, S45 NFPA 704 0 3 2
Ďalšie informácie
Číslo CAS	13455-01-1
Číslo UN	3260
EINECS číslo	236-647-2
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Jodid fosforitý (PI₃) je anorganická zlúčenina fosforu a jódu. Za bežných podmienok sa jedná o nestabilnú temne červenú kryštalickú látku, ktorá prudko reaguje s vodou. Je pomerne rozšíreným omylom,[1] že je jodid fosforitý príliš nestabilný na to, aby sa dal skladovať. V skutočnosti je bežne v predaji. Široko sa používa v organickej chémii pre konverziu alkoholov na alkyljodidy. Je tiež silným redukčným činidlom. Fosfor tvorí s jódom tiež tetrajóddifosfán (P₂I₄), existencia jodidu fosforečného (PI₅) pri izbovej teplote je však nejasná, skôr sa jedná o kokrystalizát jodidu fosforitého s jódom.[2]

Vlastnosti

Jodid fosforitý má rozpustený v sírouhlíka v zásade nulový dipólový moment, pretože väzba PI nemá takmer vôbec dipólový charakter. Táto väzba je navyše slabá, PI₃ je oveľa menej stabilná ako iné fosforečné halogenidy; Štandardné zlučovacie entalpia je len -46kJ/mol (pevná látka). Atóm fosforu má v nukleárnej magnetickej rezonančnej spektroskopii posun 178 pm (vyššia frekvencia než kyseliny trihydrogenfosforečnej).

Reakcia

Jodid fosforitý búrlivo reaguje s vodou za vzniku kyseliny fosforitej (H₃PO₃) a jodovodíkovej (HI), uvoľňujú sa tiež malé množstvá fosfánu a zlúčenín P-P. S alkoholy tvorí alkyljodidy; táto reakcia je hlavnou oblasťou použitia jodidu fosforitého.

Jodid fosforitý má tiež silné redukčné účinkami. Redukuje sulfoxidy na tioétery, a to aj pri -78° C.[3] Zahrievanie roztoku jodidu fosforité v 1-jódbután s červeným fosforom vyvoláva redukciu na tetrajóddifosfán( P₂I₄).

Príprava

Obvyklou metódou prípravy jodidu fosforitého je priama reakcia prvkov, väčšinou pridávaním jódu do roztoku bieleho fosforu v sirouhlíku:

P₄ + 6 I₂ → 4 PI₃

Možno tiež využiť prevod chloridu fosforitého (PCl₃) na jodid fosforitý pôsobením jodovodíka alebo niektorých kovových jodidov.

Použitie

Jodid fosforitý sa používa v laboratóriu pre konverziu primárnych alebo sekundárnych alkoholov na alkyljodidy.[4] Alkohol je tu mnohokrát nielen reaktantom ale aj rozpúšťadlom. Jodid fosforitý sa často generuje in situ reakciou červeného fosforu s jódom za prítomnosti alkoholu. Napríklad konverzií metylalkoholu možno získať jódmetán:

PI₃ + 3 CH₃OH → 3 CH₃I + H₃PO₃

Alkyljodidy sú zlúčeniny užitočné pre nukleofilné substitučné reakcie a pre prípravu Grignardových reagencií.

Podobné látky

• Bromid fosforitý
• Fluorid fosforitý
• Chlorid fosforitý
• Tetrajoddifosfan
• Jodid fosforečný
• Jodid dusitý

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jodid fosforitý na českej Wikipédii.

Referencie

1. WADE, L. G., Jr.. Organic Chemistry. 6. ilustrované vyd. Upper Saddle River (New Jersey, USA) : Pearson/Prentice Hall, 2005. ISBN 978-0-131-47871-8. S. 477. (po anglicky)
2. HOLLEMAN, Arnold Frederik; WIBERG, Nils. Lehrbuch der Anorganischen Chemie. 102. vyd. Berlín (Nemecko) : Auflage, de Gruyter, 2007. ISBN 978-3-11-017770-1. (po nemecky)
3. DENIS, Jean Noel; KRIEF, Alain. Phosphorus tri-iodide (PI₃), a powerful deoxygenating agent. Journal of the Chemical Society, Chemical Communications, december 1980, s. 544–5. DOI: 10.1039/C39800000544. (po anglicky)
4. FURNELL, B. S., et al. Vogel's Textbook of Practical Organic Chemistry. 5. vyd. New York (USA) : Longman/Wiley, 1989. ISBN 0-582-46236-3. (po anglicky)