Jeremiáš (prorok)Jeremiáš (hebr. יִרְמְיָהוּ Yirməyāhū, Jirmejahu = povýšený Jahvem) je jeden z prorokov Starého zákona a zároveň hlavný predstaviteľ Knihy Jeremiáš(ovej) Starého zákona. Niektorí biblisti v ňom vidia predobraz Ježiša Krista. Kniha obsahuje tradíciu Jeremiášových príbehov a výrokov. ŽivotJeremiáš bol povolaný asi roku 627 pred Kr.. Žil v období, keď kráľ Nabuchodonozor prvýkrát obsadil Jeruzalem a odvliekol časť ľudí (598 pred Kr.). Nabáda ľudí, aby čakali a nevzbúrili sa, a preto je považovaný za zradcu a chcú ho zabiť. Roku 587 pred Kr. prišiel Nabuchodonozor druhýkrát. Zničil Jeruzalem, podpálil chrám a odvliekol skoro všetkých do Babylonu. Zaniklo teda aj Judské kráľovstvo (Južné). Jeremiáš vytýka nedostatok horlivosti, no po Joziášovej (Josiášovej) smrti aj on stráca nádej a videl, že aj Judské kráľovstvo (Južné) je stratené. Po prvom páde Jeruzalemu začína písať optimistické proroctvá o kráľovstve Mesiáša vytvorenom Bohom, o novom kráľovi ustanovenom Bohom. Vravel, že katastrofa, ktorá sa stala, je iba očisťovaním a Pán príde a ustanoví novú zmluvu. Trest neznamená, že Boh zabudol. V čase exilu boli napísané Náreky (Plač Jeremiášov), žalospevy pripojené k Jeremiášovi. Sú to výkriky bolesti, opisujú drámu Izraelitov, bezvýchodiskovú situáciu, ale zároveň prosbu Bohovi. Tvorí ich 5 ód. Pred dobytím Jeruzalema dal ukryť Archu zmluvy.[1] Po tom ako padol v roku 587 Jeruzalem ho júdski zbúrenci odviedli do Egypta, kde ho ukameňovali.[2] Jeho pozostatky Alexander Macedónsky preniesol do Alexandrie r. 250 pred Kr. Gréckokatolícka a pravoslávna cirkev si ho pripomínajú 1. mája. Referencie
Literatúra
Pozri ajExterné odkazy
Iné projekty
|
Portal di Ensiklopedia Dunia