|
Jan Masaryk
Jan Garrigue Masaryk (* 14. september 1886, Praha – † 10. marec 1948, Praha) bol česko-slovenský diplomat a politik, minister zahraničných vecí Československej republiky v rokoch 1940 – 1948. Bol syn prvého česko-slovenského prezidenta Tomáša Garrigue Masaryka. Bol okrem iného aj veľvyslanec Česko-Slovenska v Londýne (1925 – 1938), minister zahraničných vecí Benešovej exilovej vlády a nakoniec aj minister zahraničných vecí vo vláde Klementa Gottwalda. Vo februári 1948 odmietol podať demisiu spolu s ostatnými demokratickými ministrami. Rakúsko-UhorskoNavštevoval školy v Prahe, Akademické gymnázium (maturoval v roku 1906) a v USA (1907–13). V roku 1913 sa vrátil do Čiech. Počas prvej svetovej vojny nastúpil vojenskú službu v rakúsko-uhorskej armáde (1915–18 v tyle uhorského pluku na poľskom fronte, bol povýšený na dôstojníka a vyznamenaný medailou za statočnosť). Jeho rodina (matka, sestra Alice, brat Herbert) počas vojny trpela, pre zahraničné aktivity otca profesora T. G. Masaryka, ktorý bol s dcérou Olgou v exile.[1] ČSRPo skončení vojny sa stal diplomatom v novovzniknutej republike, v rokoch 1919–22 chargé d'affaires vo Washingtone. V rokoch 1920–25 bol osobným tajomníkom Edvarda Beneša, vtedajšieho ministra zahraničných vecí ČSR. Londýn, USAV roku 1925 sa stal vyslancom v Londýne. V septembri 1938 po Mníchovskej dohode a okupácii Sudet na túto funkciu rezignoval a zostal v Londýne. V roku 1940 sa stal ministrom zahraničia Benešovej exilovej vlády. Pokračoval vo verejných vystúpeniach a prednáškach, najmä v Anglicku a USA, o nutnosti systému kolektívnej bezpečnosti, nebezpečenstve nacizmu a medzinárodnom postavení Česko-Slovenska počas vojny a po nej. Podobne ako i ďalší prominentní exulanti spolupracoval s českým vysielaním BBC „Volá Londýn“. V roku 1942 získal doktorát práv (LL.D.) na Bates College v Lewistone v americkom štáte Maine. V Spojenom kráľovstve mal k dispozícii londýnsky apartmán na 58 Westminster Gardens, ale často prebýval aj v Buckinghamshire vo Wingrave, v rezidencii členov a zamestnancov Benešovej vlády, alebo u Benešovcov v ich rezidencii v Aston Abbotts. Povojnová ČSR  V roku 1945, 26. júna, v San Francisku za ČSR podpísal Chartu Organizácie spojených národov. Podieľal sa aktívne i na formulácii Medzinárodného paktu o ľudských právach. V roku 1946 viedol ako minister česko-slovenskú delegáciu na Parížskej mierovej konferencii, konanej od júla do októbra. V auguste 1946 sa stal prvým predsedom vtedy práve v Luxembursku založenej Svetovej federácie združenia pre Spojené národy (World Federation of United Nations Associations, WFUNA). Masaryk zostal ministrom zahraničia i v povojnovej vláde, po voľbách v roku 1946 komunistami dominujúcom Národnom fronte. Snažil sa o udržanie priateľstva so ZSSR, z tej doby pochádza i jeho – z dnešného hľadiska servilná – oslavná reč maršalovi Stalinovi. No súčasne bol pobúrený sovietskymi mocenskými ambíciami – ako bolo aj sovietske veto proti účasti Česko-Slovenska na Marshallovom pláne. Osobný životV roku 1925 sa Jan Masaryk oženil s Frances Craneovou, dcérou Charlesa Cranea, významného zástancu česko-slovenskej samostatnosti. Bezdetné manželstvo skončilo za päť rokov. Masaryk sa dlho stýkal s Američankou Marciou Davenportovou. Po odchode do exilu sa mali vziať v Londýne, kam za ňou mal odcestovať. Február 1948 a smrť Počas februárovej krízy odmietol rezignovať spolu s ostatnými nekomunistickými členmi Gottwaldovej vlády. Navonok vystupoval konštruktívne, predniesol i niekoľko provládnych vyhlásení. V súkromí ale rezignoval a premýšľal nad odchodom do ďalšieho exilu. 10. marca ho objavili mŕtveho pod oblokom svojho bytu. Jeho smrť je dodnes záhada. Sú tri teórie: podľa jednej išlo o vraždu (Masaryka z okna jednoducho vyhodili), podľa druhej o samovraždu (Masaryk z okna sám vyskočil) a podľa tretej verzie sa Masaryk pokúšal po rímse utiecť zo svojho bytu (kde sa v tej chvíli pohybovali votrelci) a z rímsy spadol.[2] Policajné vyšetrovanie sa skončilo v roku 2004 a došlo k záveru, že išlo o vraždu. To je v súlade s presvedčením verejnosti aj viacerých historikov, že Jana Masaryka zavraždili komunisti, aby im neprekážal v novej vláde. Tiež sa v Moskve v júli 1947, ako jediný postavil Stalinovi na odpor (pri rokovaniach o Marshallovom pláne), čo by už samotné postačovalo na jeho „zlikvidovanie“. Citáty
Bibliografia
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
