Jan Bočan bol tiež spoluautorom novej budovy československého veľvyslanectva v Londýne, ktorý v roku 1971 získal Ocenenie Kráľovského inštitútu britských architektov (RIBA); budova je teraz slovenským veľvyslanectvom.[1]
V roku 1962 absolvoval Fakultu architektúry ČVUT v Prahe, kam sa v roku 1990 vrátil ako vedúci svojho ateliéru.[3]2. mája2006 bol prezidentom republiky vymenovaný za profesora.[4]
Okrem iného je spoluautorom novej budovy pražskej hlavnej stanice zo 70. rokov, pražského hotela InterContinental,[2] pražského sídliska Velká Ohrada[5] alebo niekoľkých budov zastupiteľstiev[6] (napr. veľvyslanectiev v Londýne, Brazílii a Tbilisi).[7]
Zoznam významných realizácií:
Rekreačná chata na Slapoch, 1962, autor: Bočan
Československé veľvyslanectvo v Londýne, 1971, autori: Šrámek, Bočan, Štěpánský
Československé veľvyslanectvo v Štokholme, 1972, autori: Bočan, Rothbauer, Šrámek
Československé veľvyslanectvo v Brazílii, 1973, autori: Filsak, Šrámek, Bočan
Hlavná železničná stanica v Prahe, 1973, autori: Bočan, Danda, Šrámková, Šrámek
Hotel Intercontinental v Prahe, 1974, autori: Bočan, Šrámek, Rothbauer, Hřivnáč, Novotný
Rodinná dvojvila v Prahe na Babe, 1977, autor: Bočan
Sídlisko Velká Ohrada v Jihozápadním Městě v Prahe, začiatok realizácie 1978, autor: Bočan, Rothbauer
Luxusné bývanie v Prahe-Tróji, začiatok realizácie 1989, autor: Bočan
Polyfunkčný dom v Kouřimi, 1998, autori: Bočan, Škarda
Česká ambasáda v Tbilisi, 2005, autori: Bočan, Koňata, Tomášek, Braum, Strach, Hilský, Seidl, Císler
V roku 1971 bola jemu a tímu spoluautorov udelená Cena za najlepšiu realizáciu roka v Londýne od Únie britských architektov RIBA. Realizácia ambasády v Tbilisi bola v roku 2005 ocenená Zväzom architektov a Ministerstvom výstavby Gruzínska. V roku 2009 mu bola českou Obcí architektů udelená Grand Prix architektů za celoživotné dielo.[8]
