Ján Fadrusz
Ján Fadrusz (maď. Fadrusz János), krstený Ján Evanjelista Fadrusz (maď. Fadrusz Evangelista János; * 2. september 1858, Bratislava,[1] Uhorsko, Rakúske cisárstvo, dnes Slovensko – † 25. október 1903, Budapešť, Rakúsko-Uhorsko, dnes Maďarsko) bol uhorský sochár[2]. Jeho zameraním bol klasicistický pomníkový smer. Narodil sa na Zámockej ulici v Pálffyho dvore, v chudobných pomeroch. Vyučil sa za zámočníka, vo voľných chvíľach maľoval a kreslil. Študoval na rezbárskej škole v Uhrovci s podporou mestského magistrátu. Výtvarne nadaného chlapca (1883 - reliéf Ahasver) sa ujal archivár J. A. Batka a dopomohol mu k štúdiu na viedenskej akadémii. Na základe odporúčania V. Tilgnera v roku 1885 dostal štipendium 1. Prešporskej sporiteľne. Po absolvovaní akadémie vytvoril v Bratislave sériu akademicky rutinovaných búst (Jakub Palugyay, Laforest - dómsky zbormajster), ale prerazil až svojim Kristom na kríži v roku 1892 v Blumentálskom kostole za ktorého dostal Munkácsyho cenu (práca podľa ukrižovaného modelu i vlastného ukrižovania). V roku 1893 si v Budapešti otvoril sochársky ateliér a venoval sa portrétnemu a monumentálnemu sochárstvu (sochy Ľudovíta Tiszu, Mikuláša Wesselényiho a jazdecká socha Mateja Korvína v Kolozsvári a mnohé iné diela). Panovník ho vymenoval rytierskym krížom Františka Jozefa a rádom železnej koruny tretej triedy. Čestný doktorát mu udelila Kolozsvárska univerzita. Medzi jeho najznámejšie diela patrilo milenárne súsošie Márie Terézie v Bratislave na dnešnom námestí Ľudovíta Štúra, ktoré bolo v roku 1921 rozbité. Viaceré práce z jeho mladosti (portréty a figurálne kompozície) sú väčšinou v galérii mesta Bratislavy. Ako 45-ročný nečakane zomrel v Budapešti, kde je aj pochovaný. Galéria
Referencie
Iné projekty
|
Portal di Ensiklopedia Dunia