Izomorfizmus grafov

Izomorfizmus grafov je relácia ekvivalencie na triede všetkých grafov. Ak majú byť grafy G a G’ izomorfné, musia mať všetky grafové charakteristiky rovnaké (počet vrcholov, počet hrán, valenčné postupnosti, počet komponentov atď.).

Ak sa ukáže, že grafy majú niektoré z týchto charakteristík odlišné, nemôžu byť izomorfné.

Izomorfizmus grafov G a G'

Definícia:

Graf G = (V,H) je izomorfný s grafom G’ = (V,H‘), ak existuje vzájomne jednoznačné zobrazenie (bijektívne) f : V ↔ V‘ také, že pre každú dvojicu vrcholov u,v ∈ V platí:

{u, v} ∈ H práve vtedy, keď { f(u), f(v) } ∈ H‘.

Izomorfizmus digrafov G a G‘

Definícia:

Digraf G = (V,H) je izomorfný s digrafom G‘ = (V,H‘ ), ak existuje vzájomne jednoznačné zobrazenie f : V ↔ V‘ také, že pre každú dvojicu vrcholov u, v ∈ V platí:

(u,v) ∈ H práve vtedy, keď (f(u),f(v)) ∈ H‘.

Jediný možný spôsob ako dokázať, že grafy alebo digrafy G a G’ (s vlastnosťami izomorfizmu z definície) sú izomorfné je vyskúšať všetky vzájomne jednoznačné zobrazenia f, ktorých je n!, kde n = |V|.

Problémy grafového izomorfizmu

1. Zostrojiť všeobecný algoritmus, ktorý by pre ľubovoľné dva grafy rozhodol, či sú izomorfné alebo nie.
2. Dokázať, že žiaden taký algoritmus neexistuje.

Konkrétny príklad izomorfizmu grafov

Majme grafy G1 a G2 :

V tomto prípade existuje zobrazenie f, kde k = f(a), l = f(b), m= f(c), n= f(d), o = f(e), p= f(f).

Izomorfizmus f sa môže zapísať v tvare dvojriadkovej tabuľky, v ktorej v prvom riadku sú vrcholy grafu G1 a v druhom ich obrazy zobrazenia f :

${\displaystyle \mathrm {f} =\left({\begin{array}{cccccc}\mathrm {a} &\mathrm {b} &\mathrm {c} &\mathrm {d} &\mathrm {e} &\mathrm {f} \\\mathrm {k} &\mathrm {l} &\mathrm {m} &\mathrm {n} &\mathrm {o} &\mathrm {p} \\\end{array}}\right)}$

Z definície izomorfizmu grafov vyplýva, že pre dva izomorfné grafy G a G’ platí |H| = |H’| a |V| = |V’|

Splnenie týchto podmienok ale nezaručuje, že grafy sú izomorfné. Na dokázanie izomorfizmu grafov by pomohol algoritmus, ktorý však stále nebol objavený.