Ixión (kráľ Lapithov)

Ixión a Nefelé, autor:Peter Paul Rubens (1577–1640)

Ixión alebo Íxión (starogr. Ιξίων – Ixión, lat. Ixion) je v gréckej mytológii syn lapithského kráľa Flegya.

Ixión sa mal oženiť s dievčaťom menom Dia a preto pozval jej otca Déionea, aby prišiel na svadobnú hostinu a pre bohaté dary. Namiesto toho mu však Ixón nastražil jamu s hromadou žeravého dreveného uhlia. Budúci svokor do nej spadol a zhorel. To vzbudilo odpor u bohov, považovali to za odporný čin a odmietali Ixóna z viny očistiť. Jedine najvyšší boh Zeus mu odpustil, z viny ho očistil a dokonca ho pozval k svojmu stolu.

Lenže Ixión bol ku všetkému ešte aj nevďačník a tiež oplzlý človek, pri tejto príležitosti si dovolil nenápadne zvádzať Diovu manželku Héru. Lenže Zeus ho prehliadol, z mraku vytvoril podobu nepravej Héry a podnapitý Ixión sa k nej naozaj hanebne mal. Zeus ho pristihol pri čine a nechal ho zbičovať. Potom ho zvrhol do Tartaru, kde je vpletený do kolesa, ktoré sa stále otáča. Ixión sa tak pripojil k známym trpiteľom podsvetia, akými sú Sizyfos a Tantalos.

Niektoré mýty hovoria, že nepravá oblačná Héra bola potom ako Nefelé, bohyňa oblakov, matkou prvého Kentaura.[1]

Odraz v umení

• Slávny Tizian sa nechal inšpirovať trestami týchto mýtických previnilcov a v rokoch 1549-1550 vytvoril seriál obrazov, medzi nimi aj Prométeovo utrpenie, obrazy Prometeus, Sizyfos a Tantalos, tie všetky sa zachovali a sú dnes v madridskom Pradu, ale obraz Ixióna sa v 17. storočí za neznámych okolností stratil.

Referencie

1. Plutarchos. O lásce a přátelství. Praha : Nakladatelství Svoboda, 1987. 25-057-87. S. 290 poznámky.

Zdroje

• ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. [s.l.] : Perfekt, 2007. ISBN 80-8046-203-8. (slovenský jazyk)
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ixión na českej Wikipédii.