|
Invázny druhInvázny druh[1][2] (iné názvy: invazívny druh [-niekedy považované za nevhodný variant názvu][3][4], invázny/invazívny nepôvodný druh[5][6] [slovné spojenie „nepôvodný druh“ tu možno nahradiť synonymami - porov. nepôvodný druh], cudzí invázny druh[7], nevhodne: naturalizovaný/zdomácnený/udomácnený druh [8]; angl. najčastejšie: invasive species, invasive alien species) môže znamenať niektorú z nasledujúcich definícií[9][1][5][10][11][12]:
Proces vzniku invázneho druhu sa volá invázia. Pri definícii č. 1 sa výraz invázia v užšom zmysle používa na označenie poslednej fázy vzniku invázneho druhu, t.j. samotné veľké rozšírenie z miesta pôvodného zavlečenia.[10][13][2][11] Invázny druh podľa definície č. 2 [14]Invázny druh je druh alebo vnútrodruhový taxón na danom území nepôvodný, ktorý sa nekontrolovane šíri a vytláča pôvodné druhy, ktoré majú v prírode podobnú funkciu. V niektorých prípadoch sa invázny druh začne šíriť tak nekontrolovane, že rozvracia ekosystémy, čo vedie k potlačeniu alebo likvidácii väčšieho počtu pôvodných druhov, nie len tých s podobnou nikou. Niektoré invázie môžu viesť k vyhynutiu jedného alebo viacerých pôvodných druhov. V USA sa odhaduje asi 7000 inváznych druhov, v Česku je ich registrovaných okolo 90. Invázie ničiace ekosystémRastlinné invázieS inváziou nepôvodných druhov sa viac-menej stretávajú všetky krajiny, ktoré sú nejak zapojené do častej výmeny osôb a tovaru. Invázne druhy sa veľmi často šíria neúmyselne, ak sú jedince omylom prepravované v kontajneroch s plodinami. Pri niektorých druhoch je najväčším problémom podcenenie rizika; mnohé druhy boli zavlečené do cudzieho prostredia v 19. storočí ako okrasné rastliny do parkov (napr. Kudzu v USA alebo boľševník v Európe). Rastlinné invázie na SlovenskuNajznámejším a zároveň najnebezpečnejším rastlinným druhom na Slovensku je boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum), ktorý sa masívne šíri a rozvracia celé ekosystémy.  Ďalšie invázne druhy na Slovensku:
Živočíšne invázieAsi najznámejšie príklady živočíšnej invázie sú spojené s Austráliou a ďalšími ostrovmi, kde mali privezené cicavce a iné živočíchy negatívny dopad na ekosystém (napr. mačky a krysy dopomohli k vyhynutiu dronta nelietavého; alebo: krysy tiež ohrozujú ekosystém na Novom Zélande, kde požierajú vajcia živej fosílie hatérie bodkovanej). V Austrálii sa zas premnožili zavlečené druhy ako králiky, mačky, krysy, a i. Nepríjemný prípad predstavuje Boiga irregularis, had z Novej Guinei, ktorý sa v 50. rokoch 20. storočia lodnou dopravou dostal na Guam. V následujúcich rokoch dosiahla hustota jeho populácie na ostrove takmer 5 000 kusov na kilometer štvorcový. Výsledkom bolo lokálne vyhynutie polovice druhov vtákov a jašterov, 2 z 3 druhov netopierov, značné množstvo uštipnutí ľudí a opakované elektrické havárie (skraty vznikajúce vniknutím hadov do transformátorov alebo vysoko na stožiar).[16] ŠkodyPodľa predbežných odhadov náklady v dôsledku biologických invázií dosahujú v Európe najmenej 10 miliárd eur ročne.[17] Ale odhad je veľmi konzervatívny, lebo u 90 % novo rozšírených druhov stále nie sú známe ekologické ani ekonomické dopady ich invázie. V celosvetovom meradle invázne druhy spôsobia škody okolo 1,5 trilióna libier ročne – takmer 5 % celosvetového hrubého domáceho produktu (HDP). Boj s inváziouInvázia nemusí nutne znamenať, že invázny druh je silnejší ako tie, ktoré vytláča alebo ohrozuje. V niektorých prípadoch ide len o to, že je nové územie prosté jeho prirodzených nepriateľov. S takýmito inváziami (pokiaľ cielená likvidácia invázneho druhu ľudskými silami sklame lebo je už od začiatku nerealistická) dá bojovať aj tým, že na dané územie ich prirodzených nepriateľov zavlečieme tiež. K takémuto kroku však je nutné pristupovať veľmi opatrne, ako ukazuje už zmienený príklad mačiek, ktoré sa v Austrálii po vysadení tiež premnožili a likvidujú hlavne pôvodné drobné cicavce, ktoré sa dajú chytiť oveľa ľahšie ako králik). Príkladom úspešného odstránenia ekologického problému premysleným zavlečením nového druhu, je introdukcia niekoľkých druhov chrobákov spracujúcich kravský trus. V Austrálii k nemu museli pristúpiť potom, čo sa ukázalo, že miestne druhy špecializované na suchý trus vačkovcov nie sú schopné oveľa vlhčí trus dobytka spracovať dostatočne rýchlo, čo viedlo k enormnému premnoženiu múch a ďalších hmyzoidov, ktorých larvy sa v truse vyvíjajú. Dôvody zavlečeniaK hlavným dôvodom zavlečenia patria kolonizácia Európanmi, záhradníctvo a poľnohospodárstvo a náhodný transport. Pri kolonizácii Európanmi boli na mnohé miesta zavlečené invázne druhy. Mnohé druhy boli zavlečené do nových oblastí ako okrasné rastliny, poľnohospodárske plodiny, trávy pastvín a pod. Náhodne sú zavliekané semená burín, ktoré sú zožaté spolu s komerčnými semenami a zasiate v nových oblastiach; loďami a lietadlami sú zavliekané napr. krysy, hmyz. Premiestňovaním nepôvodných druhov sa môžu šíriť aj parazity a choroby. Len niektoré zavlečené druhy sa stávajú inváznymi. Pozri ajReferencie
Externé odkazy
|
Portal di Ensiklopedia Dunia
