Industriálny rock

Industriálny rock
Pôvod v štýloch	Industrial, EBM, Post-punk, No wave, Noise rock, Punk rock
Kultúrne pozadie	Koniec 70-tych rokov – Spojené kráľovstvo a USA
Typické nástroje	Elektrická gitara, Syntetizátor, Bicí automat, Bicie, Sekvencer, Klávesy, Sampler, Basová gitara, Plechové dychové nástroje
Všeobecná popularita	Stredná v 80-tych rokoch, vysoká v 90-tych rokoch počas éry industriálneho metalu
Odvodené štýly	Industriálny metal
Regionálne scény
Neue Deutsche Härte – Nemecko
Hudobný portál

Industriálny rock je hudobný žáner, ktorý v sebe spája industriálnu hudbu a špecifické rockové subžánre. Z industriálneho rocku vznikol industriálny metal, s ktorým je často zamieňaný. Prvotné spojenie industriálnej hudby a rocku praktizovali niektoré post-punkové skupiny ako Chrome, Killing Joke, Swans, Foetus a Big Black.

Hudobný štýl

Industriálni rockoví hudobníci používajú vo všeobecnosti klasické rockové nástroje ako elektrické gitary, bicie, basové gitary spolu s nárazmi bieleho šumu a elektronickými hudobnými zariadeniami (syntetizátory, sekvencery, samplery a bicie automaty). Zvuk gitár je často veľmi skreslený alebo inak upravený. Basové gitary a bicie môžu byť hrané naživo, alebo sa môžu nahradiť elektronickými hudobnými nástrojmi či počítačmi.

Komerčný úspech

Pravý komerčný zlom industriálneho rocku sa konal spolu s industriálnym metalom a skupinami Nine Inch Nails či Ministry.[1]

Industriálne rockové vydavateľstvá

• 21st Circuitry (USA)
• Cleopatra Records
• COP Int’l (USA)
• Fifth Colvmn Records (USA)
• Glitch Mode Recordings (USA)
• Invisible Records
• Metropolis Records
• Displaced Music (USA)
• Nothing Records
• Re-Constriction Records (USA)
• Wax Trax! Records

Referencie

1. GOLD AND PLATINUM - Searchable Database [online]. RIAA, [cit. 2007-12-12]. Dostupné online.

Pozri aj

• Zoznam industriálnych rockových skupín