Hungaroring je pretekársky okruh, ktorý leží pri obci Mogyoród dvadsať kilometrov severovýchodne od Budapešti. Nachádza sa uprostred mierne členitej krajiny, ktorá je typická vysokou prašnosťou a vnútrozemsky výrazne teplým letom. Úzka kľukatá trať s pomalými zákrutami, vyžadujúcimi vysoký prítlak, dáva len minimálne možnosti na predbiehanie a spolu s mestským okruhom v Monaku patrí k najpomalším tratiam v kalendári šampionátu formuly 1.
Charakteristika trate
Tak ako jazdci obdivujú krásu maďarského hlavného mesta so stovkami kaviarní a drobných obchodov, o to menej majú v láske Hungaroring ako okruh. Hneď od počiatku bolo zrejmé, že sa na trati dlhej 4 014 metrov prakticky nedá predbiehať. Priemerné rýchlosti patrili k najnižším v celom kalendári F1. Preto organizátori vykonali prvé stavebné úpravy už pred rokom 1989, len tri roky po zahájení prevádzky. Odstránením jednej zo zákrut za cieľovou rovinkou sa trať skrátila na 3 975 metrov a vzrástli dosahované rýchlosti. Pred pretekmi v roku 2003 pristúpili k zásadnej úprave okruhu. V jeho modifikovanej forme narástla celková dĺžka na 4,381 kilometra a okrem toho dostala trať nový asfaltový povrch. Predĺženie sa dotklo cieľovej rovinky a prvej zákruty, pričom vďaka týmto zmenám na okruhu pribudli miesta vhodné k predbiehaniu.
Charakteristickou vlastnosťou Hungaroringu je nečistá dráha. Neustály vietor a horúce suché letné počasie veje z okolitých dún piesok a prach, a preto sa jazda mimo ideálnu stopu stáva veľkým problémom. Podobnú vlastnosť má i bahrajnský okruh a niektoré ďalšie trate, ktoré sú v priebehu sezóny nevyužívané, no na rozdiel od nich Hungaroring počas pretekového víkendu nezrýchľuje – pogumovaná ideálna stopa sa totiž dokáže veľmi rýchlo znovu zaprášiť. Veľký význam tu má priľnavosť. Už v minulosti tímy predvádzali rôzne netradičné aerodynamické riešenia vrátane prídavných krídiel. Súčasné pravidlá sú v tomto ohľade prísne a inžinieri sú nútení hľadať čo najúčinnejšie nastavenie prítlačných plôch. V prevažnej miere jazdci nasadzujú mäkké zmesi pneumatík z dôvodu lepšej priľnavosti najmä pri výjazde z úzkych zákrut. Tomu má tiež pomôcť mäkšie nastavenie podvozku.
Umiestnenie Hungaroringu v srdci starého kontinentu ponúka v súčasnosti najideálnejšiu možnosť pre fanúšikov zo Slovenska a ostatných krajín strednej a východnej Európy vidieť preteky kráľovnej motoršportu. Potom čo z kalendáru zmizla Veľká cena Rakúska, mnohí nemeckí a rakúski fanúšikovia cestujú práve sem. Organizátori pritom radi poukazujú na fakt, že okruh poskytuje výborný výhľad až na 80% trate z prakticky akéhokoľvek miesta pozdĺž nej.
Fakty a údaje
Dĺžka trate: 4 381 m
Počet kôl pretekov: 70
Dĺžka pretekov: 306,63 km
Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou: 40 m
Počet zákrut: 14 (8 vpravo a 6 vľavo)
Šírka trate: 11 až 15 m
Dĺžka cieľovej roviny: 788,9 m
Prevýšenie: 36 m
Najväčšie stúpanie: 6,20 %
Najväčšie klesanie: 7,00 %
Traťový rekord: 1:16.627 (205,823 km/h) - Lewis Hamilton/Mercedes (2020)
Najrýchlejšie kolo kvalifikácie: 1:13.447 (214,734 km/h) - Lewis Hamilton/Mercedes (2020)
Maximálna rýchlosť: 309 km/h
Prvá GP: 1986 (víťaz Nelson Piquet (BRA) - Williams FW11)
História motoristického športu v Maďarsku siaha oveľa hlbšie, než do dôb, keď sa tu začalo pretekať v F1. Už začiatkom 30. rokov minulého storočia sa mala uskutočniť Grand Prix Maďarska, ale to sa usporiadateľom nepodarilo. V roku 1936 sa však preteky na 3,1 míľovom okruhu predsa len uskutočnili. Po tri autá sem vyslali slávne značky Auto Union, Mercedes-Benz a Ferrari a obrovské množstvo fanúšikov sledovalo víťazstvo Tazia Nuvolariho z Alfy Romeo. V cieli mal náskok 14 sekúnd pred Berndom Rosemeyerom s vozidlom Auto Union. Naši južní susedia utrpeli počas druhej svetovej vojny vážne škody a to malo vplyv i na motoristický šport. Ten sa dokázal spamätať až začiatkom 60. rokov, keď sa začali na letisku pri Budapešti konať preteky Formule Junior. Trať z roku 1936 bola potom prebudovaná a stala sa občasným domovom európskej série cestných automobilov. V roku 1964 tu vyhral Hubert Hahne z BMW a v roku 1967 Andrea de Adamich z Alfy Romeo.
Začiatkom 80. rokov dostal Bernie Ecclestone nápad priviesť formulu 1 do východného bloku. Niekoľko mesiacov rokoval s predstaviteľmi Sovietskeho zväzu a snažil sa usporiadať Grand Prix v Moskve. To mu však nevyšlo a tak sa začal zaujímať o iné štáty tohto regiónu. Rodák z Budapešti Tamás Rohonyi, ktorý bol zaangažovaný aj do Veľkej ceny Brazílie odporučil Berniemu Budapešť. Ecclestone navštívil hlavné mesto Maďarska v lete roku 1983 a pre svoju myšlienku tu našiel silnú podporu. Do celého projektu sa začal aktívne zapájať maďarský autoklub, na ktorého čele stál Tibor Balogh. Malo ísť o mestský okruh podobný tomu v Monaku priamo v centre v najväčšom mestskom parku Népliget. Vláda sa však rozhodla vybudovať úplne novú trať za mestom neďaleko diaľnice M3. Vo februári 1985 nahromadilo konzorcium Forma 1 dostatočné množstvo prostriedkov a projekt tak mohol nabrať nový rozmer.
Výstavba okruhu začala 1. októbra 1985 a už 10. augusta 1986 sa stal svedkom prvej Veľkej ceny šampionátu formuly 1 za železnou oponou. Stavebné práce prebehli v rekordnom čase a Hungaroring je dodnes najrýchlejšie dokončená permanentná pretekárska trať.
Okruh síce nie je u väčšiny pilotov príliš obľúbený hlavne kvôli jeho pomalému charakteru a zložitému predbiehaniu v suchých podmienkach, no ani to mu nezabránilo v usporiadaní niekoľkých dramatických Veľkých cien. Pamätné sú najmä súboje Nelsona Piqueta a Ayrtona Sennu, víťazstvo Nigela Mansella po štarte z dvanásteho miesta v roku 1989 či Veľká cena Maďarska v roku 1997, v ktorej Damon Hill takmer zvíťazil s monopostom Arrows. V roku 2003 získal Fernando Alonso práve na Hungaroringu prvé víťazstvo vo svojej kariére, pričom vyhlásil, že je to jeho najobľúbenejšia trať. O tri roky neskôr zaznamenal maďarský okruh prvú daždivú Grand Prix v jeho histórii. Zvíťazil v nej Jenson Button a priniesol novému tímu Honda prvé víťazstvo.