|
Harold Urey
Harold Clayton Urey (* 29. apríl 1893, Walkerton, Indiana, USA – † 5. január 1981, San Diego, Kalifornia) bol americký chemik, ktorý sa zaoberal fyzikálnou chémiou a nositeľom Nobelovej ceny za chémiu za objav deutéria. ŽivotHarold Urey začal študovať na Montanskej univerzite v roku 1914 kde vyštudoval zoológiu. Štúdium ukončil v roku 1917. Ďalšie dva roky strávil ako chemik v priemysle. V roku 1921 nastúpil na doktorandské štúdium chémie na Kalifornskú univerzitu. Štúdium úspešne ukončil v roku 1923. Nasledujúci rok strávil v Kodani na Inštitúte teoretickej fyziky u Nielsa Bohra. V roku 1932 objavil ťažký vodík – deutérium. Ten získal frakčnou destiláciou tekutého vodíka. Ťažký vodík má na rozdiel od ľahkého vodíka v jadre okrem protónu aj neutrón. Atómové číslo má rovnaké ako ľahký vodík, ale jeho atómová hmotnosť je dvojnásobná. Za tento objav mu bola v roku 1934 udelená Nobelova cena za chémiu. V roku 1934 sa Harold Urey stal profesorom na Kolumbijskej univerzite. V rokoch 1940 až 1945 sa stal riaditeľom vojenského výskumu na Kolumbijskej univerzite v rámci Projektu Manhattan. Tento výskum bol zameraný na štiepenie izotopov uránu 235 metódou plynovej difúzie. V roku 1941 viedol spolu s Georgom Pegramom diplomatickú misiu do Veľkej Británie, aby tu nadviazali spoluprácu s britskými vedcami pri vývoji atómovej bomby. Po vojne sa Harold Urey stal profesorom na Inštitúte pre nukleárne štúdie (v súčasnosti Enrico Fermi Institute) a neskôr sa stal profesorom na Chicagskej univerzite. Harold Urey sa v neskoršom veku zaoberal tiež výskumom vývoja planét a položil základy teórie o planetárnej evolúcii. V roku 1952 vydal knihu The Planets: Their Origin and Development (Planéty: Ich pôvod a vývoj). Harold Clayton Urey zomrel 5. januára 1981. Iné projekty
|
||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
