|
Granulit
Granulit je premenená hornina ktorá vzniká pri vyšších teplotách a rôznych tlakoch počas regionálnej metamorfózy. Patrí do granulitovej fácie. Horninu tohto typu definoval Johann Heinrich Gottlob Justi v roku 1757 a označil ju ako namiester stein (podľa Náměšťa nad Oslavou), neskôr ju označil ako weisstein[1]. Pokiaľ je granulit usmernený a páskovaný, je označovaný ako leptit[2]. V niektorých iných jazykoch sa pod termínom granulit rozumejú niektoré druhy granitov prípadne akékoľvek horniny granulitovej fácie[1]. VznikMôžu vznikať z leukokrátnych granitov, kyslých výlevných hornín, prípadne arkóz (tieto patria potom medzi parabridlice)[3] vo veľkom rozmedzí tlakov, od nízkych po vysoké (do 12 kbar). Teplota ich vzniku sa pohybuje od 700 do 900 °C, niekedy i viac. K takýmto podmienkam dochádza najčastejšie počas extrémneho zhrubnutia kôry, v koreňových zónach orogénu (hĺbka 7 - 45 km), alebo pri extrémnom prehriatí kôry, napr. v dôsledku magmatizmu prenikajúcemu z oblasti vrchného plášťa alebo spodnej kôry[4]. Granulity môžu vznikať aj z bázických hornín, tento typ je označovaný ako tmavé granulity. Zloženie a vlastnosti Sú jemnozrnné, svetlej farby s dobre viditeľnými výrastlicami červených granátov. Medzi hlavné minerály patria draselné živce a kremeň. Výrazným znakom sú dobre vyvinuté kryštály granátov, ktoré sú dobre viditeľné i makroskopicky. Významný je tiež nízky obsah sľúd. Tie pri prechode do granulitovej fácie reagujú s amfibolmi a kremeňom za vzniku pyroxénov, živcov a vody[4]. Sekundárnymi minerálmi sú pyroxény, spinel, aluminosilikáty ako kyanit a sillimanit. Tmavé granulity majú vyšší obsah tmavých minerálov ako pyroxénov a amfibolov. VýskytZnáme sú zo Saska, okolie miest Roßwein a Penig, ale i zo Škótska či Indie. V Českom masíve sa nachádzajú napríklad v oblasti moldanubika na Šumave. Na Slovensku sú zriedkavé. PoužitieGranultity nemajú osobitné využitie, niekedy sú používané ako stavebný kameň. Referencie
Iné projekty
|
||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
