sk Grandes Jorasses

	Grandes Jorasses
	vrch
	Grandes Jorasses, masív Mont Blancu, severná stena. Dolu "autostráda" ľadovca Mer de glace.
Štáty	Taliansko, Francúzsko
Pohorie	Alpy
Horská skupina	Grajské Alpy
Nadmorská výška	4 208 m n. m.
Súradnice	45°52′8″S 6°59′17″V / 45,86889°S 6,98806°V
Najľahší výstup	Juhozápadnou stenou
Prvovýstup	Horace Walker, Johann Jaun, Melchior Anderegg, Julien Grange
- dátum	30. jún 1868
	Poloha v rámci Francúzska
	Wikimedia Commons: Grandes Jorasses
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 45°52′8″S 6°59′17″V / 45,86889°S 6,98806°V

Les Grandes Jorasses sú výrazná alpská štvortisícovka v oblasti Mont Blancu na hranici Francúzska (Horné Savojsko) a Talianska (Údolie Aosty).

Masív Grandes Jorasses tvorí sedem vrcholkov (posledný sa občas neuvádza) v asi kilometrovom vrcholovom hrebeni, ktorý je orientovaný v smere východ - západ:

Pointe Walker (4 208 m)
Pointe Whymper (4 184 m)
Pointe Croz (4 110 m)
Pointe Hélène (4 045 m)
Pointe Marguerite (4 066 m)
Pointe Young (3 996 m)
Pointe Payot (3 975 m)

Na francúzskej strane dominuje nad ľadovcom Leschaux, bočným výbežkom Mer de glace, na talianskej nad údolím Courmayeuru. Jeho vrcholový hrebeň leží medzi sedlom Lastovičiek - col des Hirondelles (3 480 m) na severovýchode a sedlom col des Grandes Jorasses (3 825 m) na západe, na ktorom sa nachádza bivaková búda Canzio.

Severná stena, rozčlenená viacerými piliermi, patrí so svojími 1200 metrami výšky a trochu väčšou šírkou k najväčším žulovým stenám Álp.

Výstupy normálkami

24. jún 1865 Prvý výstup na Pointe Whymper vykonal Edward Whymper (známy ako prvý človek na Matterhorne) s 3 druhmi. Snažil sa získať výhľad na Aiguille Verte, ale zistil, že mu zavadzia Pointe Walker.

30. jún 1868 Prvý výstup na najvyšší bod - neskôr pomenovaný Pointe Walker - vykonal Horace Walker s Melchiorom Andereggom, Johannom Jaunom a Julienom Grangeom.

Severná stena

Po tvrdom medzinárodnom súperení bol najprv v r. 1935 zdolaný Crozov pilier (Martin Meier a Rudolf Peters). Najvýznamnejší bol však výstup na najvyšší bod Walkerovým pilierom 4. - 6. augusta 1938 tromi Talianmi z Dolomitov, viedol ich Riccardo Cassin. Neskôr boli stenou zlezené ďalšie vrcholky: 1958 Pointe Marguerite (René Desmaison a Jean Couzy), v tom istom roku Pointe Young (Enrico Cavalieri a Andre Mellano), 1964 Pointe Whymper (Walter Bonatti a Michel Vaucher) a 1970 Pointe Hélène Poliakmi (Eugeniusz Chrobak, Jacek Poręba a Wojciech Wróż). Prvý zimný priestup poľskej cesty vykonali v r. 1978 naši lezci Dušan Becík a Ján Porvazník.

Prvých sedem letných prelezov Walkerovým pilierom

1938 : Riccardo Cassin, Luigi Esposito, Ugo Tizzoni
1945 : Edouard Frendo, Gaston Rébuffat
1946 : Pierre Allain, René Ferlet, Jacques Poincenot, Guy Poulet
1946 : Lionel Terray, Louis Lachenal
1947 : Marcel Malet, Karékine Gurékian, Revel
1949 : Mario Bianchi, Walter Bonatti, Andrea Oggioni, Emilio Villa
1950 : Hermann Buhl, Kuno Rainer

Iné zaujímavé výstupy

Prvý čs. výstup Walkerovým pilierom vykonali Radovan Kuchař a Zdeno Zibrín v r. 1959. O dva roky dokončili Trilógiu.

Druhý priestup "cestou cez Rubáš" uskutočnilo v r. 1968 družstvo Ondřej Blecha, Ivan Dieška, Ivan Bortel a Valentin Kanyár.

V r. 1971 René Desmaison a Serge Gousseault ostali v zime 15 dní uväznení v SV stene Pointe Walker. Prežil len Desmaison a napísal knižku 342 hodín na Grandes Jorasses.

V r. 1979 čs. družstvo Jaroslav Kutil, Tomáš Procházka, Luděk Šlechta a Jiří Švejda uskutočnilo prvovýstup na Walkerov pilier a nazvalo ho "Rolling Stones" (valiace sa kamene).

Čs. dvojka Ladislav Kyrc a Bohuslav Mrózek zrealizovala prvý zimný priestup anglickou cestou (Nick Colton - Alex MacIntyre 1976) v r. 1982.

Niekoľko nových línií preliezol na prelome tisícročia Patrick Gabarrou. Dnes vedie severnou stenou asi 40 rôznych ciest.

Prvé sóla vyliezli: Pierre Béghin na Pointe Walker, Valery Babanov na Pointe Whymper ("Eldorado", 1999) a Slavko Svetičič na Pointe Croz ("Manitua", 1991).

Prvý zimný výstup Walkerovým pilierom vykonali Walter Bonatti a Cosimo Zappelli v r. 1963.

Trilógia

Severné steny Grandes Jorasses, Matterhornu a Eigeru sa označujú aj ako "magický triptych." Ako prvý slovenský horolezec ho dosiahol Zdeno Zibrín 1961, po ňom Peter Hámor a Pavol Jackovič 1995. Prvé zimné sólo všetkých troch stien preliezol Ivano Ghirardini v zime 1977-78.

Referencie

Ivan Dieška: Horolezectvo zblízka, Šport, Bratislava 1984.
Ivan Dieška a kolektív: Horolezectvo - Encyklopédia, "Šport", Bratislava, 1989, ISBN 80-7096-015-9.
Gaston Rébuffat: Hviezdy a búrky, Osveta 1956.
René Desmaison: 342 hodin ve stěně Grandes Jorasses, NAVA Plzeň, 1994.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Grandes Jorasses

Externé odkazy

Francúzsky portál

Grandes Jorasses