|
Gracia Hosokawa
 Tama Hosokawa (jap. 細川玉 – Hosokawa Tama, zvyčajne uvádzaná ako Garaša Hosokawa jap. 細川ガラシャ – Hosokawa Garaša; * 1563 – † 25. august 1600) bola japonská samurajka.[1] Je známa ako dcéra Micuhide Akečiho, manželka Tadaokiho Hosokawu a ako Japonka, ktorá konvertovala na kresťanstvo. ŽivotopisPri narodení dostala meno Tama; meno Garašha, pod ktorým sa stala historicky známa, je založené na jej katolíckom mene, ktoré dostala pri krste, Gracia. Vo veku pätnásť rokov bola vydatá za Tadaokiho Hosokawu, s ktorým mala päť alebo šesť detí. V roku 1582 jej otec Micuhide Akeči zradil a zabil svojho pána Nobunagu Odu, čim sa Tama stala dcérou zradcu. Tadaoki sa s ňou nechcel rozviesť, no poslal ju do dedinky Midono v horách na polostrove Tango (v súčasnosti prefektúra Kjóto), kde ostala ukrytá až do roku 1584. Tadaoki potom vzal Tamu do sídla Hosokawov v Osake, kde ostala v zajatí. Tamina slúžka pochádzala z katolíckej rodiny a manžel jej hovoril o svojich rozhovoroch s jeho kresťanským priateľom Ukonom Takajamom. Na jar v roku 1587 Tama tajne navštívila kostol v Osake; o pár mesiacov neskôr, keď počula, že Hidejoši Tojotomi vydal proklamáciu proti kresťanstvu, sa ihneď odhodlala dať sa pokrstiť. Keďže nemohla opustiť dom, nechala sa pokrstiť svojou slúžkou a dostala kresťanské meno "Gracia". V roku 1595 bol Tadaokiho život v nebezpečenstve kvôli jeho priateľstvu s Hidecugom Tojotomim a prikázal Gracii, že ak on zomrie, musí spáchať samovraždu. Keď o tomto pláne napísala kňazovi, dozvedela sa, že samovražda je ťažký hriech. Nebezpečenstvo však pominulo.  Po smrti Hidejošiho v roku 1598 nastalo mocenské vákuum medzi dvomi formujúcimi sa súperiacimi frakciami: Iejasu Tokugawa na východe a Micunari Išida na západe. Keď Iejasu odišiel na východ v roku 1600 na čele veľkej armády, v ktorej bol aj Tadaoki, jeho rival Išido obsadil hrad v Osake a mesto, kde sídlili rodiny mnohých Hidejošiho generálov. Išida vymyslel plán urobiť z členov rodín rukojemníkov a tak prinútiť súperových generálov spojiť sa s ním, alebo prinajmenšom zdržať sa útokov na neho. Keď sa však Išida pokúsil zmocniť Gracie a urobiť z nej rukojemníčku, Šósai Ogasawara, vazal rodiny, ju zabil; on a zvyšok rodiny spáchali seppuku a vypálili sídlo. Rozhorčenie nad jej smrťou bolo také veľké, že Išido bol nútený sa vzdať svojich plánov. Katolícky kňaz mal pozbierať pozostatky Gracie a pochovať ich na cintoríne v Sakai. Neskôr Tadaoki premiestnil pozostatky do Sókendži (chrámu v Ósake). Hoci sa v niekedy uvádza, že Vatikán ju kanonizoval na svätú v roku 1862, neexistujú historické dokumenty, ktoré by to potvrdzovali. Gracia v historických fikciáchGracia sa často objavuje ako postava v japonských historických fikciách ako sú romány a drámy. Na jednej webovej stránke je uvedené, že jej postava sa objavuje vo viac ako 40 divadelných drámach, filmoch, televíznych drámach atď. z rokov 1887 až 2006. Tiež sú na ňu časté odkazy v popisoch histórie tohto obdobia. Do angličtiny bol preložený román spisovateľky Miura Ajako, Hosokawa Garaša Fudžin (Anglický názov: Lady Gracia: a Samurai Wife's Love, Strife and Faith), ktorý s blíži k historickej skutočnosti. James Clavell použil Graciu ako model pre postavu Mariko vo svojom románe Šógun. Navyše Clavell dal japonskej manželke Rodrigueza Vasca (ktorej japonské meno bolo Njan-njan) krstné meno Gracia. Táto kniha bola neskôr upravená na televízny seriál. Prvky príbehu Mariko sa veľmi podobajú na príbeh Gracie, aj keď spôsob smrti je rozdielny a tieto dve postavy nemajú v podstate nič spoločné.  Referencie
ZdrojTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hosokawa Gracia na anglickej Wikipédii.
|
||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
