Cena je vyhlasovaná v parížskej reštaurácii Drouant po skončení obeda členov akadémie, ktorí tu doživotne vlastnia príbor. Hodnotiaca porota pracuje v zložení deviatich spisovateľov a jedného recenzenta. Každý literát dostáva cenu maximálne raz za život. Jedinou výnimkou je autor Romain Gary, ktorý ocenenie získal za knihu Les Racines du ciel (1956) a druhýkrát pod pseudonymom Émile Ajar za La vie devant soi.[1]
Finančná odmena je zanedbateľná, v roku 2009 predstavovala 10 €. Napriek tomu prestíž ocenenia zaisťuje laureátovi zvýšenie predajnosti jeho diel.[2]
↑ abKvôli prvej svetovej vojne nebola cena udelená v roku 1914. V roku 1916 tak boli odovzdané dve ceny, za rok 1916 (Barbusse) a za rok 1914 (Bertrand).
↑Profesor beznaděje získal Goncourtovu cenu [online]. ČT24, 2010-11-08, [cit. 2017-11-07]. Dostupné online.
↑BROŽ, Josef. Šestisetstránková prvotina letos získala proslulou Goncourtovu cenu [online]. iDNES.cz, 2011-11-13, [cit. 2017-11-07]. Dostupné online.
↑BROŽ, Josef. Román, jenž obdržel Goncourtovu cenu - konec světa nastal na Korsice [online]. iDNES.cz, =2013-01-09. Dostupné online.
↑Goncourtovu cenu za literaturu dostal autor thrillerů Pierre Lemaitre [online]. Lidovky.xz, 2013-11-05, [cit. 2014-11-19]. Dostupné online.
↑Goncourtovu cenu získal román ze španělské občanské války [online]. Hospodářské noviny, 2014-11-05, [cit. 2014-11-19]. Dostupné online.
↑Buzola dovedla Goncourtovu cenu k Mathiasi Enardovi [online]. ČT24, 2015-11-03, [cit. 2017-11-07]. Dostupné online.
↑Goncourtovu cenu dostala Slimaniová za román o dětských vraždách [online]. Deník.cz, 2016-11-03, [cit. 2017-11-07]. Dostupné online.
↑Prestižní ocenění: Francouzskou Goncourtovu cenu získal Eric Vuillard [online]. TÝDEN.cz, 2017-11-06, [cit. 2017-11-07]. Dostupné online. Archivované 2017-11-07 z originálu.