Gemerikum

Geológia Západných Karpát
Morfotektonické členenie
Čelná karpatská priehlbina Flyšové pásmo Bradlové pásmo Pásmo jadrových pohorí Veporské pásmo Gemerské pásmo Meliatske pásmo Bükkské pásmo Bakonské pásmo Zemplínske pásmo
Tektonické jednotky a rozhrania rôzneho rádu
Oravikum Váhikum Tatrikum Subtatranské príkrovy Čertovická línia Fatrikum Veporikum Lubenícko-margecianska línia Gemerikum Hronikum Rožňavská línia Silicikum Meliatikum Turnaikum Bükkikum Transdanubikum Zemplinikum
Paleogeografické termíny
Valaiský oceán Čorštynská elevácia Váhický oceán Alcapa Meliatsko-halstattský oceán
Portál vied o Zemi

Gemerikum je najvrchnejšia tektonická jednotka Centrálnych Západných Karpát, tvorená prevažne paleozoickými, menej mezozoickými horninami, na ktoré je viazaná podstatná časť rudného bohatstva Slovenska.[1] Svojim vekom, horninovým zložením aj metamorfózou sa výrazne odlišuje od ostatných západokarpatských jednotiek. Gemerikum má charakter antiklinória, v strede ktorého sa nachádzajú staršie, po okrajoch mladšie horniny. Buduje Spišsko-gemerské rudohorie, hlavne rozsiahly masív Volovských vrchov a tzv. západogemerskú ostrohu (južnú časť Revúckej vrchoviny)[2]. Gemerikum je vo svojej severnej oblasti čiastočne nasunuté na veporikum, kde je ohraničené lubenícko-margecianskou líniou. Na západe, v oblasti Muránskej planiny, Stratenskej hornatiny a Galmusu aj na juhu v oblasti Slovenského krasu je prekryté príkrovmi meliatika, silicika a miestami aj turnaika (napr. tektonické polokno Turnianskej kotliny).

Gemerikum bolo podobne ako ostatné predmezozoické celky Západných Karpát postihnuté hercýnskym vrásnením, tvorilo však len okrajovú vetvu orogénu, a preto nebolo natoľko postihnuté metamorfózou. Pri alpínskej orogenéze bola metamorfóza opäť pomerne slabá (fácia zelených bridlíc)[3]. Je podobné napr. grazskému paleozoiku východoalpského Grauwackenzone.

Označenie gemerikum (pôvodne gemeridy) je odvodené od študovaných typových oblastí na Gemeri.

Geologická stavba

Permské granity gemerika z oblasti Súľovej, 2 eur minca ako mierka. Granity z tejto oblasti tvoria špecializovaný S-typ granitov (zrudnené) s vysokým obsahom vzácnych prvkov a greizenmi vo svojej vrchnej časti.

Podľa staršieho členenia sa v gemeriku rozlišovali dve jednotky (tiež skupiny alebo série) staršia gelnická (so stratigrafickým rozsahom od kambria po silúr) a mladšia rakovecká (devón).[4][5] Novšie členenie vyzerá nasledovne:

Severné gemerikum obsahuje paleozoické sedimenty oceánskej kôry flyšovej povahy ako aj porfýry, miestami sa vyskytujú lydity

• rakovecká jednotka (dávnejšie označovaná fylit-diabázová séria), tvorená nízkometamorfovanými fylitmi a diabázmi
• klátovská jednotka (predtým označovaná ako rulovo-amfibolitová séria a považovaná za súčasť rakoveckej skupiny), obsahuje metamorfózou silne zasiahnuté bázické vulkanity

Na severné gemerikum nasadá sedimentárny obal, ktorý predstavujú dve spodnokarbónske obalové jednotky:

• črmeľská skupina, ktorú tvoria vulkanosedimentárne formácie s magnezitmi
• ochtinská skupina, podobná predošlej sa nachádza v kontakte s veporikom. Je typická polohami magnezitov, ktoré vznikli premenou vápencov a dolomitov (so skamenelinami trilobitov, brachiopódov a koralov), nachádzajúcich sa v súčasnosti už len v ich podloží.[6]
• dobšinská skupina v severnej časti severného gemerika, tvorená klastikami a karbonátmi
• krompašská skupina permského veku, tvorená karbonátmi a ryolitmi

Južné gemerikum je tvorené hlavne vulkanoklastikami staršieho paleozoika. Tvorí podstatnú časť povrchovej stavby gemerika a je v ňom patrný alpínsky klivážový vejár. Tvorí ho:

• gelnická (nikedy tiež volovecká) jednotka, najrozsiahlejšia časť gemerika, je tvorená staropaleozoickými usadenými a vulkanickými horninami, obsahujúcimi najstaršie nájdené makrofosílie Západných Karpát
• štóska jednotka tvorené premenenými flyšovými sedimentami a zriedkavými metabazaltmi[7]

Sedimentárny obal gelnickej a štóskej jednotky tvoria permsko-triasové horniny gočaltovskej skupiny, ktorá sa skladá z nasledovných jednotiek:

• rožňavské súvrstvie tvorené spodnopermskými sivými a červenými pieskovcami
• štítnické súvrstvie tvorené vrchnopermskými až spodnotriasovými lagunálnymi a plytkovodnými bridlicami, evaporitmi a karbonátmi

Iné delenie[8] člení gemerikum na rad príkrovových jednotiek, z juhu na sever sú to:

• medzevský príkrov
• jedľovecký príkrov
• humelský príkrov
• prakovský príkrov
• mníšanský príkrov
• kojšovský príkrov
• rakovecký príkrov
• črmeľský príkrov

Gemerické prevažne slabometamorfované sekvencie sú intrudované hercýnskymi granitoidmi, ktoré vystupujú na povrch pri Zlatej Idke, Poproči, Hnilci a Betliari.[9]

Referencie

1. Mišík, M., 1976, Gologické exkurzie po Slovensku. SPN, Bratislava, 276 s.
2. HUDECOVÁ, M. Stručný prehľad geologickej stavby Slovenska [online]. infovek.sk, [cit. 2010-06-06]. Dostupné online. Archivované 2015-04-02 z originálu.
3. Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001, Geológia Slovenska. Archivované 2011-07-19 na Wayback Machine Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.
4. Ivanička, J., Snopko, L., Snopková, P., Vozárová, A., 1989: Gelnica Group - Lower Unit of Spišsko-gemerské rudohorie Mts. (West Carpathians) Early Palaezoic. Geologický zborník - Geologica Carpathica, 40, 4, 483 - 501.
5. Bajaník, Š., Vozárová, A., Reichwalder, P., 1981: Litostratigrafická klasifikácia rakoveckej skupiny a mladšieho paleozoika v Spišsko-gemerskom rudohorí. Geol. Práce Správy, 75, 27 - 56.
6. Vozárová, A., Vozár, J., 1988, Late paleozoic in Western Carpathians. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 303 s.
7. Maheľ, M., 1986, Geologická stavba československých Karpát / Paleoalpínske jednotky 1. Veda, Bratislava, 503 s.
8. Grecula, P., 1982, Gemerikum - segment riftogenného bazénu Paleotethýdy. Mineralia Slovaca Monografia, Alfa, Bratislava, 363 s.
9. Kamenický, J., Kamenický, L., 1955: Gemeridné granity a zrudnenie Spišsko-gemerského rudohoria. Geol. Práce, Zošit, 41, s. 1 — 73

Portál vied o Zemi