Gaius (právnik)

Gaius alebo tiež Caius (fl. pol. 2. storočia) bol klasický rímsky právnik, autor učebnice rímskeho práva Institutiones Gai.

Z jeho celého mena sa možno dochovalo iba praenomen. Z tohto dôvodu je ťažké o tomto vynikajúcom právnikovi konštatovať čokoľvek s určitosťou. Na základe toho, že Gaius sa vyjadroval k legislatíve prijatej v rozmedzí asi rokov 110 až 179, možno sa domnievať, že žil v tomto období. Ďalšie údaje pochádzajúce z jeho diela naznačujú, že jeho kariéra spadá do obdobia panovania cisárov Hadriána, Antonina Pia, Marca Aurelia a Commoda, teda do rokov asi 130 – 180.

Život

O existencii právnika Gaia sa nedochovali žiadne zmienky v rímskej literatúre. Z toho niektorí odborníci vyvodzujú, že Gaius žil a pôsobil v niektorom provinčnom meste, pravdepodobne v Grécku. Podľa iných mohol Gaius pochádzať z Itálie, ale v gréckych provinciách aspoň pôsobil. Niektorí ho stotožňujú s právnikom Sextom Pomponiom píšucim pod pseudonymom. V 5. storočí bolo jeho hlavné dielo – Institutiones Gai (Základy) – pričlenené cisárom Theodosiom II. medzi práce najvýznamnejších rímskych právnikov. Mnohé úryvky z Institutiones sa objavujú aj v neskoršom zákonníku Justiniánovom (Codex Iustinianus) a v Institutes pochádzajúcich tiež z dôb cisára Justiniána I., ktoré sú považované za základný študijný text rímskeho práva.

Z dochovaných Gaiových diel sa zdá, že tento právnik patril k sabinskej škole práva.

Popri Institutiones napísal Gaius ešte pojednania o edicta magistratuum (edikty úradníkov) a o Lex Papia Poppaea (Zákon Papia Poppeu) a komentár k Lex duodecim tabularum (Zákon dvanástich tabúľ). Posledné dielo je významné ako prameň informácii o najstaršom rímskom práve.

Institutiones Gai

Gaiovo najvýznamnejšie dielo sa skladá zo štyroch kníh:

• kniha I sa zaoberá osobami a ich postavením v rámci práva
• kniha II sa týka predmetov, vlastníctva a spôsobov získania majetku vrátane dedičstva
• kniha III sa dotýka problematiky právnych záväzkov
• kniha IV je venovaná právu procesnému

Gaiovo dielo bolo považované za stratené až do roku 1816, kedy ho objavil filológ B. G. Niebuhr na palimpsestoch obsahujúcich diela svätého Hieronyma v kapitulnej knižnici vo Verone. V dnešnej dobe je veľká väčšina textu z palimpsestu známa a je tak jediným klasickým dielom z oblasti rímskeho práva, ktoré sa dochovalo takmer celé. V nedávnej dobe sa k obnoveným Institutiones pridali dve sady papyrových zlomkov nájdených v posledných desaťročiach.

Literatúra

• CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.
• GREGOR, Martin. Základy rímskeho práva: Historický úvod, pramene a subjekty. Praha : Leges, 2022. ISBN 978-80-7502-598-2. S. 109 – 118.