|
Gašpar Rovňan
Gašpar Rovňan (* 8. január 1870, Hvozdnica – † 1. november 1944, Zlaté Moravce) bol slovenský verejný činiteľ, úradník. ŽivotopisJeho otec bol Štefan Rovňan a matka Terézia rod. Jancová. Študoval na gymnáziu v Trenčíne, v Nitre, v Banskej Bystrici, absolvoval notársky kolobeh. Do vzniku Česko-Slovenska pracoval v administratíve. Bol notárom v Štiavniku, Dlhom Poli a vo Veľkom Rovnom. V roku 1918 bol županom Martinom Mičurom vymenovaný za hlavného slúžneho okresu Zlaté Moravce, kam sa s celou rodinou presťahoval a trvalo usadil. Popri zabezpečovaní administratívy v okrese sa zapájal aj do politického, kultúrneho a spolkového života. Od začiatku patril k oporám Andreja Hlinku a Slovenskej ľudovej strany v regióne. Bol členom Matice slovenskej, funkcionárom miestnych ovocinárskych, poľovníckych a turistických spolkov. Manželka Štefánia bola predsedníčkou Katolíckej jednoty žien.[1] V priebehu 20. rokov pôsobil ako okresný náčelník v Zlatých Moravciach.[2] Po zavedení krajinského zriadenia v roku 1928 pôsobil ako radca politickej správy na Krajinskom úrade v Bratislave, kde zotrval až do prevedenia do trvalej výslužby v roku 1934.[3] Bol stúpencom autonomistického hnutia a politiky HSĽS. Funkcionár miestnych a okresných organizácií HSĽS. V parlamentných voľbách v roku 1929 bol zvolený za senátora za HSĽS (v IX. volebnom kraji). V senáte zasadal v inkompatibilnom a ústavnoprávnom výbore.[4] V období Slovenského štátu pôsobil ako vládny komisár Zlatých Moraviec a naďalej bol činným v okresnej organizácii strany a jej okresného a župného súdu. Bol zakladateľom Jednoty orla v Zlatých Moravciach. Pochovaný bol v Zlatých Moravciach.[5] Referencie
LiteratúraExterné odkazy
|
||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
