|
Friedensreich Hundertwasser
Friedensreich Regentag Dunkelbunt Hundertwasser vlastným menom Friedrich Stowasser (* 15. december 1928, Viedeň, Rakúsko – † 19. február 2000, na palube Queen Elisabeth 2) bol rakúsky maliar, sochár a architekt. Bol jedným z najznámejších a najkontroverznejších rakúskych umelcov 20. storočia. Vo svojej tvorbe sa venoval výtvarnému umeniu, architektúre, filozofii, ekológii a tiež dizajnu fasád domov, poštových známok, zástav, oblečeniu. Svoje výtvarné umenie vnášal aj do architektúry a zaradil sa tak svojou prácou medzi veľkých odporcov racionálnej, pravouhlej architektúry. ŽivotopisHundertwasser sa narodil vo Viedni v roku 1928 ako Friedrich Stowasser. Bol jediným synom židovskej matky a árijského otca, Josepha Marii Stowassera, ktorý zomrel rok po jeho narodení. Kresliť začal už ako šesťročný. V roku 1948 nastúpil na Akadémiu krásnych umení vo Viedni pod vedením Prof. Robina Christiana Andersena, vydržal tam však len tri mesiace. Vďaka zlej situácii v Rakúsku v roku 1949 začal cestovať po svete. V tomto období precestoval takmer celé Taliansko, keď napokon vo Florencii spoznal Reného Brô, s ktorým odišiel do Paríža. V Paríži si zmenil svoje rodné priezvisko Stowasser na Hundertwasser, pretože mal pocit, že to lepšie znie. Vychádzal z prekladu slova hundert do slovanských jazykov na slovo sto. Svoju prvú výstavu mal vo Viedni v Art Club of Vienna v roku 1952 a o dva roky neskôr už vystavoval v Paríži. V Paríži pracoval v ateliéri Reného Brô v Saint-Mandé, kde v roku 1953 namaľoval svoju prvú špirálu. Špirála sa od tohto roku stala charakteristickým prvkom jeho diela. Špirála ako protiklad rovnej čiary bola inšpiráciou jeho tvorby a naopak rovnú čiaru pokladal za ”matku všetkého zla, zdroj uniformity a ošklivosti“. Nazval ju bezbožnou, pretože sa nenachádza nikde v prírode. Na svojej prvej parížskej výstave vo Facchettiho štúdiu v roku 1954 dokonca povedal, že “rovná čiara vedie k zatrateniu ľudstva”. V tomto období vypracoval aj svoju teóriu transautomatizmu založenú na myšlienkach surrealistického automatizmu. V roku 1958 prednášal Hundertwasser svoj Plesnivý manifest proti racionalistickej architektúre (Verschimmelungsmanifest gegen den Rationalismus in der Architektur, Seckau). Manifest vychádzal z myšlienok transautomatizmu a opäť odmietal racionalizmus a rovnú čiaru v architektúre. V tom istom roku sa aj prvýkrát oženil, ale o dva roky neskôr sa rozviedol. V roku 1959 bola jeho práca ocenená na bienále v Sao Paulo. V tom istom roku založil spolu s Ernstom Fuchstom a Arnulfom Rainerom akadémiu umenia Pintorarium. Vďaka odporučeniu svojho priateľa Siegfrieda Poppeho, jedného z prvých zberateľov jeho diel, bol menovaný mimoriadnym profesorom na Škole výtvarných umení v Hamburgu. Spolu so svojimi študentmi v škole pomaľovali steny, dvere a okná učebne nekonečnou čiarou. Takzvaná Hamburská čiara predstavovala kritiku výučby a výchovy študentov architektúry. V roku 1960 usporiadal Hundertwasser v Paríži pri príležitosti svojej výstavy u Raymonda Cordiera Akciu žihlavy. V rámci akcie ponúkal ľuďom vývar zo žihľavy pripravený v hrnci na bielizeň. Keďže nikto nechcel, tak zjedol všetko sám. V hrnci zostali však zvyšky pracieho prášku a Hundertwasser si popálil žalúdok, z čoho mal dlhodobé zdravotné problémy. V roku 1960 navštívil Japonsko a usporiadal veľmi úspešnú výstavu v Tokiu. V roku 1961 sa oženil s Japonkou Yuko Ikewada. Manželstvo skončilo po piatich rokoch rozvodom. V roku 1961 vystavoval na Benátskom Bienále. Podľa Hundertwassera má človek trojitú kožu: svoju prirodzenú pokožku, svoj odev a svoj dom. V roku 1972 pridal k prvým trom aj štvrtú kožu sociálne prostredie človeka a piatu kožu celej planéty.  V roku 1967 organizoval prednášku V nahote v prospech tretej kože v Hartmannovej galérii v Mníchove a v roku 1968 protestoval opäť nahý vo Viedni. Počas viedenského protestu v Medzinárodnom študentskom domove predniesol svoj manifest Los von Loos (Preč od Loos-a). V roku 1968 kúpil na Sicílii loď, nazval ju Regentag a zmenil si meno na Friedensreich Hundertwasser Regentag. V roku 1969 Hundertwasser odcestoval do Kalifornie a prvýkrát vystavoval v Spojených štátoch amerických. V roku 1972 sa spojil s Petrom Schamonim pri spolupráci na filme Regentag (daždivý deň), ktorý bol predstavený aj v Cannes. V tomto roku zomiera jeho matka. V roku 1975 bola zahájená jeho retrospektívna výstava, ktorá prebiehala až do roku 1992 v 15 krajinách a 80 galériách. Počas výstavy objavil v roku 1973 Nový Zéland, ktorý sa stal od roku 1976 jeho novou vlasťou. V roku 1973 uviedol svoj prvý album japonských litografií Nana hyaku mizu a bol prvým Európanom, ktorého diela vyryli japonskí majstri. V roku 1978 Hundertwasser prišiel opäť do Benátok a pracoval na Vlajke pre mier na Blízkom východe. V Senegale vytvoril na požiadanie prezidenta sériu poštových známok. V roku 1979 bola v New Yorku zahájená ďalšia putovná výstava s názvom Hundertwasser is painting. V roku 1980 vyhlásil Washingtonský starosta 18. november za Hundertwasserov deň. Tento rok sa stal prelomovým v jeho kariére. Na americkom kontinente usporadúval prejavy proti budovaniu atómových elektrární a vo Viedni začal pôsobiť ako staviteľ a predstavil maketu Hundertwasserovho domu. Konečne sa mu podarilo preniesť idealistické názory a kritiku do praktickej roviny a začal pôsobiť ako takzvaný lekár architektúry. Hundertwasserov dom otvorili pre nájomníkov 17. februára 1986. Nasledujúcich pätnásť rokov Hundertwasser vypracoval viac ako päťdesiat architektonických projektov a z nich bola až polovica realizovaná. Hundertwasserove stavebné diela sa podľa stupňa zásahu do štruktúry daného miesta delia do troch kategórii. Prvá kategória sa nazýva exterior design a označuje obnovu fasád, vyplývajúcu z myšlienky práva na vlastné okno. Najväčšou realizáciou na úrovni exterior design je spaľovňa komunálneho odpadu a mestská tepláreň Spittelau vo Viedni (1988 – 1992). Druhý termín, takzvaný redesign, sa vzťahuje na projekty, ktoré okrem úpravy fasád zahŕňajú aj úpravu a obnovu vnútorných priestorov. Najrôznejších projektov redesignu je veľmi veľa. Najznámejším je snáď Kostol svätej Barbory v Štajersku (1987 – 1988) a obnova onkologického oddelenia v Univerzitnej nemocnici v Štajerskom Hradci (1991 – 1994). Viedenský Kunsthaus(1989 – 1991) je spolu s Hundertwasserhausom (1983 – 1986) je tretím dokladom Hundertwasserovej práce vo Viedni. Sú to takzvané šťastné priestory, ktoré autor vkladal do mestského organizmu. Hundertwasserova umelecká činnosť bola veľmi rozsiahla, zasiahla do mnohých oblasti ľudskej činnosti a vďaka častému cestovaniu, aj do mnohých krajín a kultúr. Venoval sa aj navrhovaniu dizajnu praktických vecí ako napríklad hodiniek, telefónnych kariet, žetónov pre kasína alebo značiek pre rakúske automobily. V roku 1992 navrhol dizajn štyroch telefónnych kariet a poštových známok pre Viedeň. Spracoval 366 originálnych obalov kníh pre knižný klub. V roku 1998 bola zahájená jeho ďalšia retrospektívna výstava v Nemecku. V roku 1999 opäť odchádza bývať a pracovať na Nový Zéland. Napriek tomu, že nie všetky Hundertwasswrove diela boli prijaté s pochopením, jeho práca bola odmenená mnohými medzinárodnými oceneniami. Podľa prieskumov urobených na onkologickom oddelení, ktoré obnovil, má nový prírodný dizajn nemocnice pozitívny vplyv na liečbu pacientov. Hundertwasserhaus ja dodnes jedným z turisticky najatraktívnejších oblastí Viedne. Architektúra Z množstva realizovaných architektonických diel sú najznámejšie:
Iné projekty
Zdroj
|
||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
