|
František Gellner
František Gellner (* 19. jún 1881, Mladá Boleslav – † 13. september 1914, vyhlásený za nezvestného na haličskom fronte) bol český básnik, prozaik, kresliar, karikaturista a ilustrátor, predstaviteľ takzvanej generácie anarchistických buričov. ŽivotopisNarodil sa v Mladej Boleslave v rodine nie príliš zámožného židovského obchodníka. V rodnom meste navštevoval gymnázium. Po maturite v roku 1899 dva roky študoval techniku vo Viedni. Od roku 1901 študoval na banskej akadémii v Příbrame. Roku 1905 odišiel študovať maliarstvo do Mníchova a Paríža. V roku 1909 začal štúdium na maliarskej akadémii v Drážďanoch, o rok neskôr však znovu odišiel do Paríža. Od roku 1911 žil v Brne, pracoval ako karikaturista v redakcii Lidových novin a neskôr sa stal známym aj ako fejtonista a prozaik. Zúčastňoval sa aj na politickom živote. Po vypuknutí 1. svetovej vojny v auguste 1914 narukoval do rakúsko-uhorskej armády. Z Mladej Boleslavi ho odvelili na haličský front. 13. septembra v tom istom roku ho vyhlásili za nezvestného. Presný dátum a miesto jeho úmrtia nie je známe. Dielo Nechci se vyvyšovat, ale průkopníci nových směrů uznají, že já to byl, jež zavedl do českého básnictví moderní vymoženosti jako pivo, viržinka atd. Volný verš jsem si neoblíbil, je v něm málo citu. Proti upřílišněným požadavkům srdce je marno bojovat.“ Gellnerove verše sú prosté, majú pravidelný verš a rým a blížia sa k prozaickému odkazu. Sú napísané formou popevku alebo piesne. Gellner vo svojej básnickej tvorbe hojne využíval dobové formy ľudovej zábavy (kuplety, šansóny). Otvorenosť odkazu je až šokujúca. Zdanlivo autor sám seba v očiach čitateľov znižuje. Píše o sebe kriticky a s cynizmom, ale nie je cynik, len sa pokúša sám seba moralizovať. Zastiera pritom túžbu po skutočnom cite a svoju bolesť a sklamanie. Jeho dielo bolo výrazne ovplyvnené anarchizmom. Do značnej miery je aj ideálom básnika podľa F. X. Šaldu. Preto, že sa oslobodzuje od „všetkých zbytočných poetizmov“ a píše poéziu veľmi priamu s minimom zložitých obrazov známych napríklad od takzvaných francúzskych prekliatych básnikov (lartpourlartistov), by sa jeho štýl dal nazvať „expresionizmom v poezii“ – dôležité je vyjadriť myšlienku, presne a neskreslene, opisy sú zbytočné. Umelecké prostriedkyGellner v svojich básňach často približoval rytmus ľudovému popevku. Používal banálne rýmy, nepoetické slová, často sa vyjadroval aj bez použitia metafor. Zbierky
Ukážky z diela „Já držím pohár ve své dlani. Jenž čeká, zdali víno jeho Jenž čeká, zda se sehnou květy Já držím pohár ve své dlani, „Má milá rozmilá, neplakej! Dnes buďme ještě veselí Zejtra, co zejtra? Kdožpak ví. „Má řeč je hrubá jako můj smích „Všichni mi lhali, všichni mi lhali, (...) Srdce mé stále po lásce prahne, František Gellner v českej hudbeNiektoré jeho básne sú zhudobnené a hrané, poprípade vydávané na CD. Jaromír Nohavica hrával Radosti života. Punk-rocková skupina Visací zámek mala v repertoári postupne tri básne Františka Gellnera: Všichni mi lhali, Perspektiva a Buď matko Boží pomocna.Už rozpadnutá punková skupina Malomocnost prázdnoty hrala pieseň Nečekám nic od reforem (časť cyklu Radosti života). Pepa Nos zhudobnil a hrá básne To je teď celá moudrost moje, Všichni mi lhali a Perspektiva. Pozri aj |
||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
