František Benda (skladateľ)
František Benda (* 22. november 1709 – † 7. marec 1786) bol český skladateľ a husľový virtuóz obdobia raného klasicizmu. ŽivotopisFrantišek Benda (starší brat skladateľa Jiřího Antonína Bendu) pochádzal z tkáčskej a muzikantskej rodiny. Jeho otec, tajný evanjelik, bol písmak. František hudobné vzdelanie získal v Prahe u jezuitov a Drážďanoch. Pôsobil postupne v šľachtických kapelách vo Viedni, Varšave a Berlíne. V roku 1733 sa stal členom kapely pruského kráľa Friedricha II.. František sa v kapele vypracoval, roku 1740 sa stal primášom a v roku 1771 koncertným majstrom pruskej dvorskej kapely. Kráľ Friedrich sa na jeho prosbu postaral o presídlenie celej rodiny trpiacej náboženským útlakom (rodičia aj súrodenci) do Berlína.[1]. DieloAko huslista sa Benda vyznačoval brilantnou virtuozitou a neobyčajne spevným tónom, celkovou hudobnosťou a vnímavosťou. Ako autor uplatňoval živé prvky českej svetskej melodiky a rytmiky, čím sa odpútal od svojich hlavných vzorov Vivaldiho a Tartiniho. Rozvíja melodickosť a spevnosť, hlavne v adagiových vetách, a v husľových skladbách dochádza až k náznakom sonátovej formy. Vedľa Stamica sa jediný dopracoval osobitého slohu v husľovej hre, nezávislého od talianskej tradície; v kompozičnom štýle je považovaný za predchodcu klasicizmu, patril však skôr ku konzervatívnemu skladateľskému prúdu, ktorý sa nikdy plne neodpútal od barokového štýlu. Zložil 15 husľových koncertov a viac než sto ďalších skladieb pre sólové husle (sonáty, triové sonáty, capriccia). V symfóniách dodržuje vtedy obľúbený trojvetný typ barokovej symfónie neapolskej. Iné projekty
ReferencieTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku František Benda na českej Wikipédii.
|
Portal di Ensiklopedia Dunia