Foyer má reprezentačný účel, kvôli čomu spravidla býva bohato zdobený, v divadlách napr. nástennými maľbami, obrazmi, bustami alebo fotografiami významných umelcov ap. Jeho praktickým účelom je poskytnúť pre divákov priestor na stretnutia, prechádzky, osvieženie či občerstvenie pred predstavením a počas prestávok,[5] pričom zároveň oddeľuje hľadisko od vonkajšieho ruchu a príp. sa tam podáva občerstvenie či predávajú lístky a bulletiny.[6] Vo Francúzsku sa rozlišoval foyer public pre obecenstvo a foyer des artistes pre hercov, spisovateľov a novinárov.[4]
↑Pražák, Josef M.; Novotný, František; Sedláček, Josef, edi. (c1955), „focus“, Latinsko-český slovník, 1. (A – K), Praha: Státní pedagogické nakladatelství, str. 567, OCLC247199643
↑ ab„Foyer“, Masarykův slovník naučný : Lidová encyklopecie všeobecných vědomostí, II. díl, D – G, Praha: Československý kompas, 1926, str. 825, ISBN162759536Chybné ISBN. „frc. ohniště, ložisko, krb, v div. chodba, k procházkám obecenstva, často bohaté umělecky vyzdobená.“.
↑ ab„foyer“, Universum : Všeobecná encyklopedie, 3. díl, F – H, Praha: Odeon, 2000, str. 125, ISBN8020710639. „pův. prostor s ohništěm (krbem), dnes místnost (sál) v div., koncertní budově, kině (i jiných veřejných budovách) určená ke spoločenskému styku, procházce a občerstvení o přestávkách.“
↑ ab„foyer“, Encyclopaedia Beliana, 4. Eh – Gala, Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 2005, str. 542, ISBN8022408476. „pôv. priestor s ohniskom (kozubom), v súčasnosti vstupný priestor väčšej budovy (napr. divadla, koncertnej sály, kina) s reprezentačným poslaním.“