|
Ferdinand Albin Pax
Ferdinand Albín Pax (* 26. júl 1858, Dvůr Králové nad Labem – † 1. marec 1942, Vroclav, Poľsko)[1] bol poľský prírodovedec – zoológ, botanik, kustód múzea, entomológ – lepidopterológ, dipterológ a profesor Vroclavskej univerzity. Pre entomologickú verejnosť je známy hlavne ako autor opisu jednej zo slovenských rás jasoňa červenookého – Parnassius apollo L. ssp. sztrecsnoensis Pax, 1915. Jeho syn Ferdinand Albert (* 1885 – † 1964) bol zoológ a profesor Vroclavskej univerzity. ŽivotopisNarodil sa v českom meste Dvůr Králové nad Labe, bol nemeckej národnosti. Po smrti jeho matky sa rodina presťahovala do Žacléřu (Schatzlar) na úpätí Krkonôš. Už v detstve chodieval so starou matkou do krkonošských hôr a zamiloval si tamojšiu prírodu, hlavne kvetenu. Zaoberal sa však aj skamenelinami a hmyzom. Začína sa intenzívne a systematicky venovať hlavne štúdiu kveteny Krkonôš. Po skončení základnej školy študuje na gymnáziu v Kamiennej Góre (Landeshut), kde už v týchto rokoch publikoval svoje prvé floristické práce. V roku 1879 po skončení gymnázia nastúpil na univerzitu do poľského Vroclavu, kde sa venoval hlavne štúdiu botaniky a geológie, ale tiež matematiky, chémie a geografie. Už ako študent univerzity spracoval komplexne celé rastlinstvo Krkonôš a prispel svojím vedomosťami a informáciami o kvetene aj Emilovi Fiekovi pri jeho práci o flóre Sliezska. V roku 1882 vyštudoval univerzitu a získal titul doktora filozofie. Zakrátko potom odišiel na prax do mesta Kiel v Nemecku, kde pod vedením profesora Adolfa Englera pracoval ako odborný asistent v botanickom inštitúte Kielskej univerzity. Je známy hlavne ako botanik –jeden z najväčších botanických systematikov a fytogeografov tých čias v Európe. Zaoberal sa hlavne výskumom horských rastlín a v roku 1894 sa pokúsil o komplexné zmapovanie výskytu rastlín v oblasti Karpát od Bratislavy až po deltu Dunaja do Čierneho mora v mieste zvanom Železné vráta pri rumunskom meste Orszovo. Robil botanický výskum i vo Vysokých Tatrách a v Sedmohradsku. Počas rokov I. svetovej vojny vykonal dôkladný prieskum flóry Poľska. Profesor Ferdinand Albín Pax bol skromný, ale pritom veľmi cieľavedomý, pracovitý, presný a psychický veľmi silný človek. Tvrdý život v detstve a mladosti, ako syn chudobného horala, mali vplyv na jeho tvrdosť a odolnosť i v nasledujúcich rokoch ďalšieho života. Chodil často do prírody. Nepotrpel si na uhladenosť, ani na nosenie kravaty. Nikdy nenosil spodnú zimnú bielizeň, ani rukavice a jazdil na saniach až do svojej šesťdesiatky. Tieto vlastnosti si zachoval až do svojich 80. rokov veku. Potom stratil zrak (zrejme sivý zákal?) a následne už trávil čas hlavne doma. Počas svojho života vychoval okolo 50 doktorantov, z ktorých mnohí dosiahli významné postavenie vo vedeckom svete. V entomológii sa zaoberal hlavne štúdiom a faunistikou motýľov (Lepidoptera), dvojkrídlovcami (Diptera), ako i fosílnym hmyzom. Z motýľov sa zaoberal hlavne rodom Parnassius Latreille, 1804. O tomto rode publikoval informácie vo svojich prácach: „Das Aussterben der Gattung Parnassius in den Sudeten“ a „Über das Aussterben von Parnassius apollo in den Sudetenländen“. Hojne vykonával svoje zbery aj na území Slovenska, kde v roku 1915 opísal z územia Malej Fatry z oblasti Domašínskeho meandra pri Strečne nový poddruh jasoňa červenookého, ktorý pomenoval ssp. sztrecsnoensis. Opis tohto poddruhu vyšiel v práci „Geografische Verbreitung und Rassenbildung des Apollofalters in den Karpaten“. Opis bol publikovaný v Zeitschrift den Wissenschaftlichen Insektenbiologie, 11, 1915, na str. 49 – 59. Okrem motýľov jasoňov sa zaoberal aj radom dvojkrídlovcov (Diptera). Zomrel vo Vroclave po krátkej chorobe. Pochovaný bol na starom evanjelickom cintoríne vo Vroclave, ktorý bol po druhej svetovej vojne zlikvidovaný, takže jeho hrob sa nezachoval. Bibliografia
ReferencieIné projekty
Externé odkazyZdroj
|
||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
