|
Faye Dunawayová
Dorothy Faye Dunawayová (* 14. január 1941, Bascom, Florida, USA) je americká herečka. Je držiteľkou Oscara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film Network (1976). Detstvo a mladosťNarodila sa v meste Bascom na Floride, matke v domácnosti Grace April (rodenej Smith) a armádnemu úradníkovi Johnovi MacDowell Dunawayovi. Študovala bostonskú a štátnu floridskú univerzitu, herectvo však ukončila na floridskej univerzite. V roku 1962 nastúpila do Národného divadla a akadémie (American National Theatre and Academy). Kariéra.jpg) Prvú filmovú príležitosť získala vo filme Hurry Sundown z roku 1967. V tom istom roku prijala jednu zo svojich najvýznamnejších rolí, keď stvárnila príťažlivú vrahyňu Bonnie Parker vo filme Bonnie a Clyde, za ktorú bola nominovaná na Oscara. Film jej tiež zaistil postavenie sex-symbolu. Nasledujúceho roku sa objavila spolu so Stevom McQueenom v kriminálnej dráme The Thomas Crown Affair (1968), v roku 1969 v Tichej dohode režiséra Eliu Kazana. Arthur Penn si ju v roku 1970 vybral do antiwesternu Malý veľký Muž. V roku 1973 si zahrala rolu intrigánky Milady de Winter vo filmovej adaptácii Traja mušketieri. O rok neskôr sa objavila v katastrofickom filme Sklenené peklo. Vo filme hrala po boku Paula Newmana a Freda Astaira. Po boku Jacka Nicholsona si zahrala vo filme Čínska štvrť, kde za svoj herecký výkon získala nominácie na Academy Awards, Zlatý glóbus či BAFTA. V roku 1975 hrala po boku Roberta Redforda vo filme Tri dni Kondora. Herecký výkon Dunawayovej bol ocenený filmovými kritikmi. V roku 1976 bola obsadená do role Paddy Chayefsky vo filme Network. Vo filme sa objavila po boku Beatrice Straight, Petera Fincha a Williama Holdena. Za svoj herecký výkon získala ocenenie Academy Awards v kategórii najlepšia herečka a jej herecká kolegyňa Beatrice Straight získala tiež Academy Awards v kategórii najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe. V rovnakom roku si zahrala v dráme The Disappearance of Aimee s herečkou Bette Davis. V roku 1981 stvárnila herečku Joan Crawford vo filme Mamička najdrahšia, ktorý bol sfilmovaný podľa kontroverznej knižnej predlohy Crawfordovej dcéry, Christiny Crawford. Režisér filmu Frank Perry ubezpečil Dunawayovú, že film bude hovoriť skutočný príbeh, ale nakoniec sa ukázalo, že kniha bola nástrojom na pošpinenie mena Crawfordovej. Filmový kritici hodnotili herecký výkon Dunawayovej pozitívne a dodali, že napriek nesúvislému filmu bol herecký výkon hlavnej protagonistky "zázrakom". V roku 1984 hrala vo filme Supergirl. V rovnakom roku bola obsadená do televízneho seriálu Ellis Island, za ktorý získala svoju druhú cenu Zlatý glóbus. O rok neskôr stvárnila hlavnú ženskú postavu v televíznom filme Večera pre trinástich, podľa knižnej predlohy Agathy Christie. Jej hereckým kolegom vo filme, ktorý stvárnil Hercula Poirota, bol Peter Ustinov.  V roku 1987 hrala po boku herca Mickeyho Rourkeho vo filme Štamgast. Dunawayová získala pozitívne recenzie za jej herecký výkon a bol označený ako jeden z najlepších filmov, na ktorých Dunawayová pracovala. V roku 1989 prijala úlohu Za svitu luny, nakoľko chcela spolupracovať s režisérkou Linou Wertmüller. Po boku Elizabeth McGovern, Natashy Richardson a Roberta Duvalla vo filme Príbeh služobníčky z roku 1990. Film nezískal dobré hodnotenie, ale zato herecký výkon Dunawayovej bol nadmieru pozitívne hodnotený. V roku 1993 hosťovala v televíznom seriáli Columbo. Peter Falk napísal scenár k epizóde, ale roky nevedel nájsť herečku, ktorá by stvárnila bohatú Lauren. Neskôr ju ponúkol Dunawayovej, ktorá ju okamžite prijala. Získala nomináciu na Emmy a Zlatý glóbus. V rovnakom roku hrala s hercom Johnym Deppom vo filme Arizonský sen, kde za svoj herecký výkon získala Dunawayová ocenenie Strieborný medveď. 2. októbra 1996 získala hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy. V roku 1998 hrala postavu Willhelminy Cooper v životopisnej dráme Gia spolu s Angelinou Jolie. Film zaistil Dunawayovej tretie ocenenie Zlatý glóbus. Bola jej ponúknutá rola Sary Goldfarb z trilleru Requiem za sen. Dunawayová rolu odmietla kvôli filmu Temné zákutia z roku 2000. V roku 2001 sa ujala réžie a hlavnej úlohy v krátkom osemnásťminútovom filme Yellow Bird podľa predlohy Tennessee Williamsa. O rok neskôr stvárnila matku Ian Somerhaldera vo filme Pravidlá vášne. Stvárnila menšie epizódne úlohy v televíznych seriáloch ako Alias či Klinika Grace. V roku 2009 hrala v televíznom filme Nora Robertsová: Prekliata zátoka. V roku 2014 bola ocenená na Filmovom festivale Lumiére za jej herecký prínos. V roku 2016 bola obsadená do dramatického filmu o viere, The Case for Christ. O rok neskôr účinkovala v kanadskom filme Darkyňa smrti po boku Nicolasa Cagea.  V divadle Broadway mala v roku 2019 stvárniť Katherine Hepburn v divadelnom predstavení Čaj o piatej. V júli toho istého roku dostala okamžitú výpoveď za nevhodné správanie na pracovisku. V roku 2021 účinkovala vo filme The Man Who Drew God, ktorý by mal mať premiéru v roku 2022. Súkromný životVplyvDunawayová je označovaná za jednu z najkrajších a najväčších herečiek svojej generácie a ja znakom Nového Hollywoodu. Herečka Joan Crawford ju ocenila, keď povedala, že podľa nej je Dunawayová jedinou herečkou, ktorá má na to sa stať skutočnou hviezdou. Dunawayová je tiež známa pre svoj zmysel pre detail a patrí medzi náročné herečky. Režisér Roman Polański, ktorý režíroval film Čínska štvrť, v ktorom Dunawayova hrala, priznal, že sa s ňou ťažko spolupracuje. Tiež priznal, že nepozná žiadnu herečku, ktorá berie svoju prácu tak vážne. Dunawayová tieto tvrdenia nevyvracala a dodala, že jej povinnosťou je robiť skutočne kvalitnú prácu a nikdy by nebola úspešná, ak by tak nerobila. VzťahyBola dvakrát vydatá, prvýkrát za speváka Petra Wolfa v rokoch 1974 až 1979 a druhýkrát za britského fotografa Terryho O'Neilla v rokoch 1984 až 1987, s ktorým má jedno dieťa Liama O'Neilla (* 1980). Kvôli manželstvu sa odsťahovala do Anglicka a účinkovala len vo filmoch, ktoré jej umožňovali skombinovať osobný a pracovný život. Jej herecká kariéra preto utrpela straty a bola obsadovaná v 80. rokoch prevažne v nízkorozpočtových filmoch. Po rozvode v roku 1987 sa odsťahovala späť do Spojených štátov. V roku 2003 jej bývalý manžel vyhlásil, že Liam nie je vlastné, ale adoptované dieťa. Dunawayová priznala, že jej najväčšou láskou bol Marcello Mastroianni v roku 1968. Keďže Mastroianni bol ženatý a Dunawayová sa túžila vydať, Mastroianni sa odmietol znovu ženiť a pár sa rozišiel. V roku 1987 Mastroianni priznal, že Dunawayová bola jeho jedinou a skutočnou láskou. NáboženstvoOdmalička bola protestantkou, ale začiatkom 90. rokov konvertovala k rímskokatolíckemu vierovyznaniu. Priznala, že zvykne navštevovať ranné omše. ZdravieV roku 2024 bol natočený dokumentárny film o živote Dunawayovej, s názvom Faye, v ktorom odhalila svoju diagnózu bipolárnej poruchy a že v minulosti trpela alkoholizmom. Herecká filmografia
Iné projekty
Externé odkazy
ZdrojTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Faye Dunaway na anglickej Wikipédii. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Portal di Ensiklopedia Dunia
